Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Mohandas Karančand Gándhí životopis
Dátum pridania: | 25.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lenny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 111 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 20m 50s |
Pomalé čítanie: | 31m 15s |
marca bol Mahátma uznaný vinným a odsúdeným na šesť rokov odňatia slobody vo väznici Jeravda pri Púne. 11. januára bol väzeň č. 8677 prevezený do nemocnice so zápalom slepého čreva a 5. februára sa ho vláda rozhodla omilostiť. Po svojom prepustení sa Gándhí vzdialil z politickej scény a snažil sa prevychovať ľudí, upevniť celoindickú jednotu, urovnať vzťahy medzi moslimmi a hinduistami a odstrániť predsudok nedotknuteľnosti.
Na výročnom zasadnutí Indického národného kongresu v decembri 1928 v Kalkate bola prijatá rezolúcia o ročnej lehote pre anglickú vládu v Indii a zároveň ultimátum na nezávislosť. Postoj impéria sa však nezmenil, preto jedinou odpoveďou bolo rozpútať boj za úplnú nezávislosť. 26. januára 1930 pracovný výbor v čele s Gándhím vyhlásil deň nezávislosti. Gándhí sa rozhodol znova uplatniť satjágrahu a ahinsu, pochodom do malej prímorskej dediny Dándhí za zrušenie britského soľného monopolu. Historický „soľný pochod“ začal 13. marca 1930, keď sa Gándhí vydal zo 79 dobrovoľníkmi pešo do 387 km vzdialeného Dándhí. 3. apríla došiel po 22 dňovej ceste do Dándhí už s niekoľko tisícovým davom. Keď následne Gándhí vyhlásil, že osobne povedie oddiely dobrovoľníkov obsadiť solivary v Dhárásane, vláda ho nechala zatknúť. 26. januára 1931 Gándhího prepustili, aby 17. februára začal rokovať s lordom Irwinom o podmienkach ukončenia občianskej neposlušnosti. 5. marca obaja predstavitelia dospeli k dohode známej ako Dillíjsky alebo Gándhího – Irwinov pakt. Kampaň občianskej neposlušnosti teda skončila prímerím. Nie však nadlho, lebo nový miestokráľ lord Willingdon nariadil mimoriadne opatrenia a 4. januára 1932 Gándhího opäť zatkli.
Britský premiér Ramsay MacDonald zverejnil plán, aby boli nedotknuteľný vyhlásený za náboženskú obec, čo však Gánddhí odmietol a 20. septembra 1932 začal hladovku. 25. septembra bol v Bombaji schválený Púnsky, alebo tiež Jeravdský pakt, ktorý zamietal plán MacDonalda, a ktorý zabezpečoval nedotknuteľným väčší počet kresiel v zákonodarných orgánoch.
Po prepustení z väzenia bol na Gándhího 25. júna 1934 spáchaný atentát z ktorého vyviazol bez zranení a v októbri formálne vstúpil do Kongresu.
Po začatí druhej svetovej vojny bola India vyhlásená za bojujúcu krajinu, bez konzultácií s indickými predstaviteľmi. 14. septembra 1939 pracovný výbor vyjadril ochotu k spolupráci, ale s podmienkou, že India dostane nezávislosť. Roku 1940 na protest proti účasti Indie vo vojne, Gándhí zahájil kampaň individuálnej občianskej neposlušnosti.
Zdroje: Fusero C. : Postavy a osudy – Gándhí, Bratislava 1990, Filipský J. : M. K. Gándhí, Praha 1989, Tkadlečková H. : Slávni revolucionári, Bratislava 1987
Súvisiace linky