Zároveň sa uskutočnilo zasadanie Moslimskej ligy v Láhaure, kde bola vyslovená požiadavka na vytvorenie Pakistanu. Následne bol Gándhí zadržaný a odsúdený na štyri roky. 4. decembra 1941 vzhľadom na zlý vojnový vývoj nariadila vláda prepustenie Gándhího a jeho spolupracovníkov z väzenia. 16. januára 1942 sa Gándhí vzdal vedenia Kongresu a verejne označil Džaváharlála Nehrúa za svojho nástupcu.
8. augusta 1942 prijal celoindický výbor strany Gándhího historickú rezolúciu pod názvom Quit India! (Opustite Indiu!), ktorá požadovala vyhlásenie indickej nezávislosti. Gándhí v nej vyhlásil pamätné krátke motto : „Konať, alebo zomrieť.“ Hneď deň nato Gándhího a celé vedenie Kongresu zatkli a uväznili v Pláci Agu Chána. Tento korok vyvolal v celej krajine vlnu odporu, ktorá sa obrátila proti symbolom britskej moci. 10. februára 1943 vyhlásil Gándhí 21 dňový „hladovkový štrajk“, ktorý ho priviedol až na prah smrti. Lord Linlithgow však zostal neoblomný na všetky žiadosti o milosť. 22. februára 1944 zomrela vo väzení Gándhího manželka Kastúrbáí.
Vzhľadom na Gándhího zhoršujúci sa zdravotný stav ho predčasne prepustili. Gándhí vyšiel na slobodu ráno 6. mája 1944. skončil jeho posledný pobyt v britských väzniciach, kde strávil takmer šesť a pol roka (2 338 dní), z toho 249 dní v Južnej Afrike. Bolo mu bezmála 75 rokov.

Po skončení druhej svetovej vojny a rozhodujúcom úspechu labouristickej strany 26. júla 1945 Churchilla vystriedal Clement Attlee, ktorý bol oveľa prístupnejší potrebám nových čias. Dňa 19. septembra vláda C. Attleeho oznámila, že v najbližšej dobe budú vypísané všeobecné voľby a zostavenie ústavodarného zboru, ako prvý krok k vytvorenie „plnej samosprávy.“
Dňa 16. augusta 1946 vyhlásil predstaviteľ Moslimskej ligy Muhammad Alí Džinnáh „Deň priamej akcie“ za vytvorenie Pakistanu, ktorý vrhol Indiu do ničivého víru náboženskej zloby a neznášanlivosti. Začal sa boj, vraždenie, rabovanie a teror moslimov proti hinduistom v Kalkate.
2. septembra 1946 lord Wavell vyzval D. Nehrúa, aby zostavil dočasnú vládu a 9. septembra zahájilo činnosť Ústavodarné zhromaždenie. Na jar 1947 prišiel do Indie posledný miestokráľ lord Mountbatten.
15. augusta 1947 získala India nezávislosť. Britom sa však proti vôli Indov podarilo rozdeliť krajinu podľa náboženstva, na hinduistickú Indiu a moslimský Pakistan. Medzi prívržencami týchto náboženstiev sa rozpútal bratovražedný boj a nastala hromadná migrácia. Iróniou bolo, že najväčšiu zásluhu na tom mal ozbrojený boj, ktorý sa začal šíriť živelne.