NEODPOROVANIE ZLU NÁSILÍM - ŽIVOTNÉ OSUDY M. GÁNDHÍ

Bol jedným z najväčších zjavov novodobých indických dejín, do ktorých sa zapísal ako najvplyvnejšia osobnosť národnooslobodzovacieho boja, ako politik, náboženský mysliteľ a spoločenský reformátor. Presadzoval ahinsu – odmietanie násilia, teda nenásilné metódy politického boja, občiansku neposlušnosť a nespoluprácu s utlačovateľom, známe pod označením satjágraha (vytrvalosť v pravde). Usiloval o dosiahnutie súladu medzi príslušníkmi rôznych náboženstiev, o odstránenie „nedotknuteľnosti“ z kastovného systému. Pre väčšinu krajanov bol Bápú - otcom, jeho prínos boju za indickú nezávislosť ocenili priezviskom Ráštrpitá – otec národa, pre svoj asketický spôsob života a vysoké mravné a duchovné hodnoty získal čestné priezvisko Mahátma – Veľký duch alebo Veľká duša. Jeho etické názory sa zakladali na piatich základných prikázaniach džinizmu : ahinsa – odmietnutie násilia; satja – absolútna vernosť pravde; asteja – nekradnúť; brahmáčarja – striedmosť; apárigráha – potlačenie túžob.
Na vystihnutie jeho charakteristických vlastností postačí len pár slov : dobrovoľná chudoba, asketizmus, držanie hladoviek ako nátlakového prostriedku, krajné sebazaprenie a sústavné sebazdokonaľovanie.

Gándhí pochádzal z váženej hinduistickej rodiny. Jeho rodičia patrili k hinduistickej kaste vajšov – obchodníkov. Narodil sa 2. októbra 1869 v prístavnom meste Pórbándar na západnom pobreží Indie. Otec, Karamčand Gánhí bol poradca princa Rána Vikrandžítu v Porbándare a neskôr ministrom malého kniežatstva Vankaner a matka Putlibaí, veľmi zbožná žena, ktorá však bola analfabetka ako drvivá väčšina žien jej generácie, no v Porbándare si ju veľmi vážili. Gándhíovci boli vyznávači Višnua. Časté otcove stretnutia s priateľmi rozličných náboženstiev (moslimovia, džinisti, budhisti ...) učili mladého Gándhího náboženskej tolerancii. Keď mal 13 rokov bol podľa tradícii oženený. Jeho rovnako stará nevesta Kastúrbaí bola dcérou porbándarského kupca a obe deti si boli sľúbené už od siedmich rokov. Po svadbe sa prejavil ako žiarlivý a panovačný manžel. Kastúrbaí akceptovala svojho manžela ako učiteľa a vychovávateľa. Po smrti otca sa z neho stal nesmierne usilovný žiak s vášnivým zmyslom pre povinnosť. Získal odmeny a študijné štipendiá. Prekvapilo ho to, lebo dovtedy bol presvedčený, že má iba priemernú inteligenciu.