Hoci išlo o dvorana, boli jeho pozostatky uložené na viedenskom cintoríne do spoločného hrobu pre chudobných.
Mozartove detstvo uplynulo hlavne v ovzduší juhonemeckej dvorskej hudobnej kultúry, ktorá stála pod rozhodujúcim talianskym vplyvom. Na jeho skladateľské začiatky pôsobili Ph.E.Bach, Joh.Christian Bach, zaujalo ho aj Myslivečkova tvorba, rovnako ako operný skladatelia Piccini a Paisielo, v nástrojovom obore Sammartini, v teórii Padre Martini. Prijal podnety mannheimskej školy, bol svedkom sporov podnietených Gluckovými dielami, obdivoval melodrámy Jiřího Bendy. Vo Viedni zosilnel Haydnou vplyv, pozorovateľný už skôr, prejavilo sa aj štúdium J.S.Bacha a Händela. Vedľa toho sa v jednotlivých oboroch uplatnili ešte špeciálne vplyvy. Tak vplynuli postupom doby do Mozartovej osobnosti najcennejšie výsledky celej vtedajšej aj staršej tvorby.
Od mladosti bolo jeho pýchou, že dokázal hravo napodobiť ktorýkoľvek štýl a komponovať v ňom. Roky tieto schopnosti využíval a plnil otcove priania, ktorý mu chcel zaistiť dobré kapilnícke miesto pri niektorom dvore a umelecké otázky staval až za existenčné potreby, komponoval v tzv. populárnom štýle. Rastúce vedomie veľkosti vlastných schopnosti a spontánne demokratické cítenie priviedlo umelca v jeho 25 rokoch k ostrej roztržke s feudálnym pánom, k rozchodu s otcom a k rozhodnutiu neustupovať umeleckým plánom vládnucich vrstiev. Odvtedy strmo stúpa umelecký význam jeho diel a naopak klesá spoločenský ohlas. Od mladosti hýčkaný na panovníckych dvoroch, nemá neskôr Mozart nikdy dosť prostriedkov, aby úplne zaistil svoju rodinu, zadlžuje sa.
V symfonickom obore sa prvýkrát odvážil tvoriť v roku 1764. Podlieha tvorbe Joh. Christ. Bacha, kým sa neprikloní k Haydnovi. Rýchlo ho prekoná hudobnosťou tematiky a jej pôsobivejšími kontrastmi, umeleckejšou harmóniou a jemnejším zvukom. Korunou Mozartovej symfonickej tvorby sú štyri skladby z posledných rokov jeho života. Je to symfónia D dur, označovaná ako Pražská a tri diela, ktoré vznikli v letných mesiacoch v roku 1778. Je to G moll, Es dur a C dur „Jupiter“. V serenádach a divertimentách podal Mozart v Salzburgu nezáväznou formou množstvo jemnej, veľakrát vtipnej hudby (najznámejšia tzv. Haffnerova serenáda D dur a dve Lodronské divertimentá).
V koncertnej skladbe s orchestrom zaujímajú prvé miesto sólové klavírne koncerty. Zvlášť vo Viedni vzniklo niekoľko prác, ktoré spájajú nástrojovú vďačnosť s rýdzim hudobným obsahom (D moll, C moll, A dur a D dur „Korunovačná“). Napísal tiež skladby pre dve a koncertne pre tri klavíry.