Sólovými koncertmi sú u Mozarta ešte zastúpené flauty (2), hoboj, klarinet, lesný roh (4) a fagot.
V sláčikových kvartetách, z ktorých prvé vzniklo v roku 1770, nadviazal Mozart najprv na Samartiniho, ale rýchlo sa stal rozhodujúcim Haydnov príklad. Naznačuje to venovanie šiestich zrelých prác tohto oboru z rokov 1782-85, v ktorých však už Mozart prekonal Haydna. Zo sláčikových kvintet vyniká G moll (piaty). Uvoľnením vedenia ostatných nástrojov zo závislosti na klavíri, sa Mozart stal slohovým zakladateľom komornej hudby s klavírom. Zvlášť vyniká klavírne trio E dur (1788) a kvinteto Es dur s dychovými nástrojmi (1784).
Dramatická tvorba je venovaná všetkým dobovým typom. Zo skladieb, ktoré vznikli pred presídlením do Viedne, sú najznámejšie singspiel Bastien und Bastiennne (1768), La finta giardiniera (1775), opera Idomeneo (1781), balet Les petits riens (1778). Vrcholné opery spojujú verné vystihnutie dramatickej podstaty, prenikavosť charakteristiky a rýdza slohovosť. K týmto dielam patrí Únos zo serailu (1782), Figarová svadba (1785), Don Giovanni (1787), Cosi fan tutte (1790), Kúzelná flauta (1791), La clemenza di Tito (1791) a Divadelný riaditeľ (1786).
Piesne sú takmer všetky strofické a s prostým klavírnym doprovodom. Ďaleko najprecítenejším je Fialka (Goethe). Dve kantáty sú ohlasom Mozartového slobodomurárstva, ktoré sa oveľa viac prejavujú v Kúzelnej flaute. V kanónoch sa často bujne vybíja Mozartov humor, obidve oratória sú iba priemernými prácami (Betulia liberata - Oslobodenie Betúlie, Davidde penitente - Dávidové pokánie). V cirkevnej skladbe, ku ktorej bol vedený salzburgským úradom, sa riadil miestnymi podmienkami a záľubami, ako svedčí aj jeho najznámejšia omša C dur, Korunovačná (1779). V poslednom roku jeho života vznikli dve diela, ktoré patria k najlepším skladbám tohto oboru a k najznámejším prácam veľkého majstra. V júni napísal sladké Ave verum corpus pre štyri hlasy s doprovodom sláčikov a varhanov. Pracoval až do posledných chvíľ na svojom rekviem. V predtuche smrti vytvoril dielo tragickej veľkosti. Smrť mu vytrhla pero z ruky a skladbu dokončil podľa náčrtov jeho žiak.
Najlepší obraz bohatého vnútorného Mozartového života podáva vedľa hudby jeho korešpondencia, ktorá sama o sebe predstavuje cenné literárne dielo. Je prejavom jemného a citlivého človeka, ktorý vidí svet úplne reálne a bez ilúzií, avšak svojím umením sa snaží naplniť ho krásou. V Kúzelnej flaute hovorí múdry Sarastro, že Tamino je viac než princ, že je - človek. To bolo Mozartové vyznanie, na ktorom postavil svoje dielo, stelesňujúce vznešené osvietenecké ideály.