KRČMÉRY, Štefan (pseud. Ján Jesom, Ujo Štefan) - básnik, literárny historik
a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor (26. 12. 1892 Mošovce, okr. Martin
- 15. 2. 1955 Pezinok, okr. Bratislava-vidiek, poch. v Bratislave). Otec
Miloslav K., matka Oľga, rod. Petianová ( 1868-195Q), mal 4 sestry: Oľga
( 1876-?), manželka Viktora Sekeya, Víera ( 1898-1978), manželka Andreja
Mihala, Elena ( 1900-1959), manželka čes. hudobného skladateľa Miloša
Smatka, MUDr. Milina, vyd. Szoldová, poslankyňa NZ ( 1902-1984).
Manželka Hela, rod. Karlovská, syn Ivan, redaktor, prekladatel' (1921-),
dcéra Jela, vyd. VrtePová, dramaturgička, prekladateľka (1924-).

R. 1899-1903 navštevoval 1'ud. školu v Jasenovej, I903-07 študoval
na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1907 -11 na ev. lýceu, 1911 ev. teológiu
v Bratislave. R. 1920-21 na študijnom pobyte v Paríži, 1930 na KU v Prahe.
R. 1930 PhDr.

R. 1915-16 kaplán u M. Bodického v Krajnom, 1917-18 u K. Schmidta
v Bratislave, 1918 redaktor Nár. novín, 1919-32 tajomník MS, súčasne
1922-32 redaktor Slov. pohladov v Martine. R. 1932 po ochorení bol
na liečebných pobytoch na Orave, 1933 v Ženeve, 1933-34 v Prahe, kde
pracoval v Slovanskom seminári, 1934-35 v Bratislave, 1936 v Nitre,
1943-47 žil v Martine, 1947-49 v Bratisla-ve, 1949-55 na liečení v Pezinku.

Inšpirátorská osobnosť slov. literatúry a kultúry. Prvé mad'. a slov. verše
napísal 1909-11 (zachovali sa v 2 rkp. zošitoch); prvé básne publikoval
1913 v Dennici (V novej dobe, Štedrý večer), intenzívne po 1919 v Nár.
novinách, Slov. pohľadoch, Slov. svete, Slov. týždenníku, Svete, Živene
a i. V poézii sa opieral o slov. literárnu tradíciu a o Hviezdoslava, o európskych
romantikov a symbolistov, svetonázo-rovo vychádzal z teórií H. Bergsona
a B. Croceho. Básnickým debutom Ked' sa sloboda rodila reagoval na
spoločenské premeny súvisiace so vznikom čs. štátu. Výberom z meditatívnej
a subjektívnej lyriky predchádzajúceho obdobia bola zbierka Herbarium, v
kt. v intenciách symbolistickej a romantickej poézie naznačil pochybnosti o
zmysle bytia, hfadanie vlastnej postate, s čím sa vyrovnával už vo svojich
prvotinách. Ľud. slovesnost ovplyvnila základné smerovanie zbierky Piesne
a balady s úprimným vztahom k nár. tradícii. Básne z posledné-ho tvorivého
obdobia, poznačené tragikou i skepsou, vyšli v zbierke Pozdrav odmlčaného
básnika, naznačujúcej popri ľudskej osamelosti aj básnické vrcholy, napr.