Chalupkovi.
Najucelenejšia literárnohist syntéza vyšla s kritickým komentárom v Dejinách
literatúry slovenskej. Pri výklade slov. literárnych dejín vychádzal z dostupných
prameňov, ale najmä zo znalosti textov, kt. interpretoval s citom pre
umelecké hodnoty. Pri výklade slov. literárneho vývinu od obrodeneckého
obdobia zdôrazňoval nár. hľadisko, vysoko oceňoval vklad štúrovcov, ale
aj predstaviteľov realizmu (najmä Hviezdoslava, Kukučína, Timravy,
Tajovského a i.) a Slov. moderny (I. Krasko); všímal si však aj tzv.
druhoradé literárne zjavy a diela i prácu nár. buditeľov ap.

V niekt. štúdiách a kapitolách syntetických prác formuloval názory na
literatúru a umenie z vyhranene estetického stanoviska. State estetického
zamerania zaradil do kapitol literárnych dejín, napr. v úvode k dejinám
slov. literatúry, najmä poézie; dalšie štúdie publikoval v Eláne, Sborníku
MS, Slov. pohľadoch, Slov. smeroch a i. (O poézii našich povestí,
Prozódia štúrovských básnikov, Melódia vety a prízvuku v slovenčine
a i.); niekt. zostali v rkp. (Estetická retrospektíva) a vyšli v 6. zv.
Výberu z diela. Slovesné umenie chápal ako rytmus života, ako intuíciu
a víziu, pričom zdôrazňoval muzikálne hodnoty. Zmyslom pre melodickosť,
rytmus a intonáciu odhalil špecifické vlastnosti ľud. i modernej poézie,
pričom zdôraznil hist. podmienenosť umenia a jeho závislosť od konkrétnych
spoločenských podmienok. V štúdiách o vetnej melódii a štúrovskej
prozódii formulo-val základné hypotézy a metodologické východiská
d'alšieho výskumu.

V období redigovania Slov. pohľadov iniciatívne pôsobil na literárny vývin
ako kritik-usmerňovateľ literárneho života po 1918. V časopisoch publikoval
programové príspevky (Slovensko a jeho život literárny, Literárne snahy
slovenské, O možnostiach rozvoja slovenskej literatúry a i.), ako aj početné
recenzie a kritiky, úvahy o životopisoch a dielach slov. spisovateľov ap.
V duchu literárnohist. tradície zdôrazňoval kontinuitu vo vývine slov. literatúry,
citlivo hodnotil diela st. i ml. autorov, najmä nastupujúcej prózy i lyriky,
ku kt. bol niekedy velmi zhovievavý. Z tradicionalistických pozícií vyzdvihoval
diela inšpirova-né dedinou a prírodou, orientoval tvorcov na súčasnú
problematiku, avšak kriticky sa staval k tvorbe a úsiliu davistov, kt. mu
vyčítali ideový konzervativizmus a tradicionalizmus. Často zaujímal
stanoviská aj k problémom výtvarného umenia a hudby, v 30. rokoch
zložil hudbu k operete Két hét a lidón (na text mad. poetky T. Ulrichovej
-Mészárosovej ) .