Po revolúcii 1848/49 písal
príležitostné básne a reflexívno-meditatívnu vlasteneckú poéziu.

Jeho filozofický román Ladislav obsahuje úvahy o národe a jeho
kultúre, o zmysle nár. úsilí i o kontaktoch s európskou kultúrou.
V kompozičnej forme Jistov sa dejové pasáže prelínajú s úvahami
a reflexiami, pričom cez hl. postavu vyslovil vlastně názory, preto
dielo zohralo myšlienkovou priebojnosfou i literárnou formou
priekopnícku úlohu vo vývine slov. prózy.

V umeleckej tvorbe vychádzal z osobitej estetickej koncepcie,
obsiahnutej v úvahe O kráse, v slov. reláciách ojedinelej teoretickej
práci o základných otázkach literatúry a umenia. Formuloval tu princíp
estetického ideálu, spočívajúci v jednote krásy, pravdy a dobra ako
základných estetických kategórií, pričom vychádzal z klasicistických
noriem. Nadvazoval na nem. klasickú filozofiu i na súveké umelecké
koncepcie zdôrazňujúce aktívnu úlohu citovo rozvinutého subjektu.

Venoval sa aj prekladaniu: v Hronke uverejnil preklady Mickiewiczovej
poézie (Switezianka, Návrat otca), Puškinovej básne Petrohrad, ukážku
z Homérovej Iliady. V pretlmočení básní hiadal umelecký ekvivalent
originálu, takže jeho preklady ovplyvnili vývin slov. poézie na prechode
k romantizmu.

Iniciátor a organizátor literárneho života v polovici 30. rokov 19. ston,
v kt. zohral významnú úlohu 1836-38 ním vydávaný literárny časopis
Hronka, kde okrem vlastných prác vydal známu Kollárovu úvahu O
literárnej vzájomnosti, Chalupkovu poviedku Kocourkovo, klasicistické
verše reprezentantov st. generácie i subjektívnu lyriku inšpirovanú ľud.
a romantickou poéziou, podnetné preklady, úvahy, biografické a i.
príspevky. V literárnej kritike zástanca Máchovho Mája. V porev.
období spolupracoval s redakciou Riegrovho Naučného slovníku,
do kt. prispel početnými heslami z kult. a cirk. dejín. V matičných
rokoch ako čelný funkcionár nadvazoval styky so slovanskými
inštitúciami, posudzoval rkp., redigoval vydania MS.