MATUŠKA, Alexander (pseud. Fedor Tomšič, Matúš Meščerjakov) -
literárny kritik, esejista, národný umelec, nositeľ Radu práce (26. 2. 1910
Vlkanová, okr. Banská Bystrica - 1. 4. 1975 Bratislava, poch. v Banskej
Bystrici). Otec Juraj M., hospodársky správca ( 1881-1937), matka Anna,
rod. Pecníková (1883-1967). Manželka Oľga Sliuková, rod. Danková,
úradníčka, synovia PhDr. Stanislav ( 1956-), Ing. Juraj ( 1960-).

R. 1945-47 pracovník tlačového a neskôr propagačného odboru Povereníctva
informácií, 1947-48 redaktor kult. rubriky v Nár. obrode, 1948-51 lektor franc.
literatúry v nakladateľstve Pravda, 1951-52 pracovm'k Povereníctva školstva,
1953-58 šéfredaktor Slov. pohľadov, 1958-59 ako štipendis-ta Čes. literárneho
fondu pripravoval knihu o K. Čapkovi, 1959-73 vedecký pracovník v Ústave
literatúry SAV, po reorganizácii 1973-75 v Literárnovednom ústave SAV v
Bratislave. Člen KSČ.

V SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, spolupracoval s
povstaleckým vysielačom, pre kt. pripravoval prednáš-ky, účastník
zjednocovacieho zjazdu KSS a Soc.-dem. strany. Svoju pokrokovú
orientáciu prejavoval aj v pedagogickej praxi, ked prostredníctvom
literatúry približoval soc. problematiku z marxistických pozícií.

Publikovať začal poča.s vysokošk. štúdií v Prahe, kde bol členom
spolku Detvan, kom. Iskry a spoluzakladateľom skupiny R-10. Od
1930 publikoval literárnokritické články v čes. časopisoch Přítomnost,
Legionářský týden a v Slov. hlasoch (poloha Národního osvobození),
pretože slov. redakcie mu odmietali príspevky ako negativistické. V 30.
rokoch uverejňoval aj v DAV-e, neskôr v Tvorbe, Živene, Eláne, významné
články publikoval v povstaleckom Novotu slove, po oslobo-dení v Kult.
živote a postupne temer vo všetkých kult.-politických a literárno-vedných
periodikách, zborníkoch a v dennej tlači.

Nevšedný kritický talent, polemik, esejista. Od počiatku chápal literatúru ako
dôležitú funkciu nár. života, v početných článkoch kriticky hodnotil nár.
charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnosť
na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Nekompromisným postojom,
vyplývajúcim zo sprísnených kritérií na kvalitu života i literatúry a
zdôrazňovaním etiky tvorivej práce, zaradil sa do nevelkého počtu
medzivojnových slov.