Republikánsky tandem dopĺňal starý Kennedyho stranícky súper a bostonský aristokrat Henry Cabot-Lodge, v tom čase americký veľvyslanec pri OSN.
Prezidentská kampaň roku 1960 predstavovala dlhý a ostrý politický boj, fyzicky i psychicky náročný maratón. Obaja kandidáti boli mladí. V prvom momente väčšina Američanov predpokladala, že vyhrá skúsenejší Nixon, viceprezident mimoriadne populárneho Eisenhowera. Avšak aj JFK mal nemalé šance a mnohí mu verili. Mal svoje lietadlo, svoju posádku i kameramanov, ktorí ho snímali na farebné dokumentárne filmy. Jeho elegantný vzhľad, bohatstvo a atraktívna manželka Jackie robili z neho populárny predmet článkov v novinách a časopisoch. JFK navyše použil na prezidentskú kampaň nemalé finančné prostriedky rodiny, čo mu umožnilo začať ju skôr a veľkolepejšie než súper. Koľko dolárov vložil otec Kennedy do toho, aby zabezpečil synovi nomináciu a potom aj voľbu, sa svet asi nikdy nedozvie. Raz však na túto tému vyhlásil: „Čo je to sto miliónov, keď ide o Jackovo víťazstvo?" JFK cestoval po celých USA s tímom spolupracovníkov a poradcov vrátane skupiny profesorov Harvadskej univerzity, ktorí mu pripravovali prejavy. Recepcie sprevádzali prípitky a sľuby. Bol schopný a ochotný sľúbiť každému takmer všetko, len aby si zabezpečil potrebné hlasy a vplyv.
Na svojich cestách počas predvolebnej kampane mal však aj možnosť uvidieť, že mýtus o americkom blahobyte má aj odvrátenú stránku.
Do boja o prezidentské kreslo zasiahla prvýkrát televízia. V štyroch priamych debatách mal skoro každý Američan možnosť porovnávať a rozhodnúť sa v prospech Nixona alebo Kennedyho. Hoci Nixon bol podstatne skúsenejší, evidentne bol pred kamerami nesvoj a potil sa. Naopak body získaval JFK, najmä pohotovými reakciami a odpoveďami, ako aj osobným zjavom. Kampaň viedol v dvoch rovinách - v domácej a zahraničnopolitickej. Sľuboval riešenie chronických problémov a navrhoval opatrenia týkajúce sa poľnohospodárstva, práce a sociálneho zabezpečenia. Rovnako sľuboval vyriešenie rastúcej inflácie, rasovej diskriminácie a nezamestnanosti. V zhraničnopolitickej oblasti sledoval tvrdý kurz. Republikánov obvinil zo zodpovednosti za straty USA voči ZSSR v studenej vojne a volal po zvýšení obrannej sily Ameriky. USA musia stáť na čele slobodného sveta, aby odrazili komunistické nebezpečenstvo.
Výsledok volieb bol tesný. Obaja kandidáti dostali po 34 miliónov hlasov, JFK však o 118 574 viac. Za 35. amerického prezidenta bol inaugurovaný 20. januára 1961. JFK by ich však nikdy nebol vyhral, nebyť pomoci mafie. Frank Sinatra bol spojkou tohto komplotu. Nikdy sa však k tomu nepriznal. Až jeho dcéra Tina porušila mlčanlivosť a vo svojej knihe prezradila, ako to bolo v skutočnosti.