1826), Mladen Svatopluk (17. 1. 1827 - 22. 2. 1828), Vojtech a Božena. Zhoršenie materiálnych a finančných podmienok nútilo Šafárika, aby si sám hľadal profesorské miesto, o čo sa usiloval na Slovensku. Z viacerých dôvod však mnoho dobrých ponúk neprijal.
Počas svojho pobytu v Novom Sade sa Šafárik spolupodieľal na zbieraní, príprave do tlače a vydávaní slovenských ľudových piesní. Vyšli pod názvom Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných (V Pešti 1823). Najvýznamnejším vedeckým dielom Šafárika z jeho novosadského obdobia sú Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (Pešť 1826) - Dejiny slovanských jazykov a literatúr vo všetkých nárečiach. V Novom Sade napísal P. J. Šafárik ešte ďalšie dve práce, ktoré vyšli tlačou, a to: Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki (Pešť 1828) a Serbische Lesekörner oder historisch - kritische Beleuchtung der serbischen Mundart, ein Beitrag zur slawischen Sprachkunde (Pešť 1833). Šafárik nazbieral v Novom Sade množstvo literárno - historického, ale aj iného materiálu, ktorý neskôr spracúval v Prahe.
Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra. Dňa 6. apríla 1833 opustil Nový Sad, ktorý v ďalšom živote už nenavštívil. Po neúspešných snahách o získanie pedagogického a knihovníckeho miesta v Rusku, odchádza na pozvanie a záruku priateľov pôsobiť, cez Pešť a Bratislavu do Prahy. Život P. J. Šafárika v Prahe a posledné roky jeho života

Šafárikova rodina prišla do Prahy 4. mája 1833, takmer po mesiac trvajúcej ceste. Prijdúc do Prahy, P. J. Šafárik koncentroval svoje úsilie predovšetkým na zabezpečenie svojej rodiny a na možnosti pokračovať vo vedeckej práci. Českí vlastenci, mu v obom pomáhali. Zabezpečili mu byt, čo bolo vtedy najpotrebnejšie, pretože čoskoro po príchode pribudli do Šafárikovej rodiny dvojičky Jaroslav a Bohuslav, nar. 24. mája 1833, z ktorých druhý chlapček umrel 31. 8. 1937. Okrem nich sa Šafárikovcom narodili v Prahe ďaľšie štyri deti.
P. J. Šafárik zásluhou Fr. Palackého vypomáhal pri redakčných prácach v Časopise Českého musea, potom po odstúpení Palackého časopis redigoval. V rokoch 1834 - 1835 bol redaktorom časopisu Světozor. V rokoch 1836 - 47 bol cenzorom kníh. Od roku 1841 bol kustódom pražskej Univerzitnej knižnice, a od roku 1848 jej riaditeľ, súčasne bol aj mimoriadnym prof.