Hieronymus Bosch životopis

Hieronymus Bosch van Aken
(okolo 1450 Hertogenbosch – pochovaný 9.8.1516)

Nizozemský maliar. Pochádzal z maliarskej rodiny; jeho otec Antónius aj dedko Ján boli maliari v Hertogenboschi v severnom Brabantsku. Krstné meno Hieronymus nasvedčuje, že rodina bola v nejakom pomere so sektou Bratia a sestry spoločenského života. , ktorá mala v Hertogenboschi školu; táto nizozemská sekta sa usilovala o duchovné prehĺbenie života. Podľa historických správ bol Bosch zámožným a váženým mešťanom svojho rodného mesta; preslávil sa aj ako maliar, pretože medzi objednávateľov jeho obrazov patrili Filip Sličný a miestodržiteľka Markéta. Po smrti bol obvinený z kacírstva. Boschovo dielo obdivoval najmä španielský kráľ Filip II., ktorý mal vo svojej zbierke 33 jeho obrazov.
V severnej časti Európy kde Bosch žil a tvoril ešte intenzívne doznievala jeseň stredoveku so svojou tajomnou a vznešenou gotikou.
Hoci boschovo dielo môžeme dnes v podstate označiť za stále moderné, na prelome 15. a 16. storočia vzhľadom na nové trendy vo vtedajšom výtvarnom dianí moderné vlastne nebolo. Maliar často opomínal zásady, ktoré sformulovalo renesančné umenie, a využíval napríklad stredoveké kompozičné postupy, upúšťal od požiadaviek, ktoré kladie na zobrazované perspektíva a veľkosť prispôsoboval významovému zaťaženiu. Nedá sa však povedať, že by sa k novému staval ignorantsky.
Bosch, ktorý sa priženil do dobrých majetkových pomerov a bol váženým občanom svojho mesta, zobrazoval takmer výhradne nedostatky a tienisté stránky sveta a predkladá na svojich plátnach zbierku strašných, aj keď často smiešnych démonov a strašidiel.
V záhrade pozemských rozkoší, triptychu, ktorý vznikol pravdepodobne r. 1500, zobrazil na strednú časť pozemskej rozkoše, predovšetkým zmyselnosť. V hornej polovici je studňa mladosti, okolo ktorej sa pohybuje sprievod jazdcov - symbol večného opakovania.
Ľavé krídlo triptychu ukazuje raj, svetlú krajinu s Bohom, Evou a Adamom a studňou života. Pravé krídlo ukazuje horiace mesto a muky pekelné na tmavom pozadí, určenom hriešnikom.
Jeho dielo je výrazom očakávania konca sveta a Posledného súdu. S neuveriteľne bohatou fantáziou tvoril vízie, ktorými reagoval na dávne úzkosti a strachy ľudstva. Presvedčený o úplnej skazenosti sveta, maľoval symbolické obrazy ľudských hriechov a bláznovstva. Hrozné príšery, ktorými zaplňoval svoje maľby, nie sú diabli, ale zosobnenie zlých hnutí v človekovi; symbolizujú hnev, nezmyselnosť a márnosť všetkého ľudského počínania.

Svojimi ohavami predčil Bosch príšery staroveku a stredoveku. S nevyčerpateľnou fantáziou skladal z odrezaných údov, hláv, uší a obnažených vnútorností nové celky; hlavy bez trupov sa pohybujú na ľudských nohách, ryby dostali vtáčie, opice zase motýlie krídla. Bosch pritom udivuje obdivuhodnou znalosťou zvierat; namaľoval aj dikobraza, vtákopyska a lietajúcu rybu, zvieratá v strednej Európe nevídané; jeho jašter sa dokonca zhoduje s rekonštrukciou dnešných paleontológov. Znamenite ovládal aj exotickú vegetáciu (palmy, kaktusy) a geologické útvary. Svoje obrazy komponoval tak, že každá vec je neustále narušovaná inou vecou; ľudské alebo zvieracie postavy či ich časti sú nabodnuté na rošte, vtákopysk je prevlečený tetivou luku, bobuľa prepichnutá prútom, vajce šípom; všetko zároveň je a zároveň zaniká, vytvára sa kolobeh hmoty; padajúce zrná zobú vtáci, žaby a ryby hltajú netvorov, výkaly tečú do úst tlstého žrúta. Hmota neustále bujnie; zo zadku trpaslíka rastie sloní chobot, z nosu netvora flauta. Veci sa premieňajú, človek sa stáva zvieraťom alebo stromom, zviera predmetom, les a pole počujúcou a vidiacou bytosťou; ľudia a zvieratá chodia vo vode, ryby sa vznášajú vo vzduchu.
Bosch ilustruje starovekú predstavu, že duša je uzatvorená v tele ,,ako ustrica v škrupinke” a že ,,tí, ktorí sa vyžívali v obžerstve, nemravnosti a pijanstve, berú na seba podobu oslov, tí, ktorí sa vyznačovali nespravedlnosťou, tyranstvom a hrabivosťou, podobu vlkov, jastrabov a supov” (Platón). Vo všetkých veciach vyrobených ľudskou rukou videl nebezpečenstvo. Bosch bol prvým maliarom, ktorý fantastickou formou vyjadril proces sebaodcudzenia, ku ktorému vedie ľudská činnosť. Oproti italským renesančným maliarom, ktorí hľadali v živote a ľudskom tele a živote harmóniu a dokonalosť, videl vo Vesmíre len nesúlad a zmar; jeho pesimizmus bol absolútny.
Po maliarskej stránke viazal Bosch svoje kompozície, zložené z množstva fantastických detailov, šerosvitom, z ktorého vystupujú tvary v jasných a sýtych farbách; ako kolorista vyvrchoľuje ,,zlatý vek” nizozemského maliarstva. Boschove obrazy boli kopírované už za umelcovho života. Zásadne ovplyvnil P. Breughela st., Francesca Goyu a programovo sa k nemu prihlásili surrealisti 20. storočia.
Dodnes fascinuje, udivuje a stále tak trocha aj desí.

Diela:
 Operácia lebky
 Triptych s Vozom sena (Raj; Voz sena; Peklo)
 Triptych so Záhradou rozkoší (Stvorenie; Záhrada rozkoší; Peklo)
 Triptych s Klaňaním troch kráľov (donátor so sv.

Petrom a Jozefom; Klaňanie troch kráľov; donátorka so sv. Anežkou a pastiermi)
 Triptych s Posledným súdom (Raj, sv. Jakub z Compostely; Posledný súd; Peklo, sv. Bavo z Gentu)
 Stratený syn
 Pokušenie sv. Antonína
 Loď bláznov
 Nesenie kríža
 Sedem smrteľných hriechov.