referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľudomila
Pondelok, 16. septembra 2019
Martin Rakovský životopis
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: IronGirl
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 500
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 20s
Pomalé čítanie: 5m 0s
 
RAKOVSKY, Martin (Racotius Thurocius, Rakocius Thurociensis,
Rákószi, Rákószy, Rákószyus, Rakowsky) - humanistický básnik a
vzdelanec (asi 1535 Rakovo, okr. Martin - pred 28. 8. 1579 Kutná Hora).
Otec Štefan R., šľachtic, kráľovský kapitán (?-1559), matka Zuzana, rod.
Trnovská z Markovíc, šľachtičná (-asi 1560), mal asi 2 sestry, bratia Albert
(?-1578), Matej a Mikuláš. Manželka Dorota, rod. Krivayová (?-1582), mal
dcéru a syna. Strýc Juraj.

Študoval v Kremnici, pred 1554 u L. Stôckela v Bardejove, potom v Brašove,
1555-56 na univerzite vo Wittenbergu (F. Melanchton) a 1556 v Prahe,
1558 magister vo Wittenbergu. R. 1556 krátko rektor školy v Žatci a
1557-59 v Lounoch, 1559-69 pisár Uh. kráľovskej komory v Bratislave,
od 1569 žil v Turci (zdržiaval sa zväčša v kúrii v Kaľamenovej), kde sa
zúčastňoval na zachraňovaní rodinných majetkov. Zomrel náhle na návšteve
u brata Mikuláša.

Najvýznamnejší humanistický básnik a vzdelanec v 16. stor. na Slovensku,
jeho dielo presiahlo nár. rámec a spadá do európskeho kontextu. Už počas
štúdií vo Wittenbergu vydal samostatne vo veršoch preklad Proklovej učebnice
astronómie (Procli sphaera...), do kt. zaradil vlastnú žartovnú báseň o rakoch
(Lusus de canris) a básnické listy P. Rubigallovi a I. Czanádimu. Po príchode
do Prahy sa stal členom humanistického krúžku Jana Staršieho z Hodějova,
čo sa výrazne prejavilo v jeho básnickej zbierke Elegiae et epigramma-ta. . . ( 1556), kt. zvačša obsahovala oslavné básne na členov spolku a na
významné osobnosti čes. verejného života (Jan Starší z Hodějova, M.
Collinus, J. Codicillus, J. Kolínsky, T. Hájek). Aj v d'alšej tvorbe sa
sústredil na humanistickú občiansko-politickú poéziu a počas pôsobenia
v Lounoch oslávil toto mesto v diele Descriptio urbis Lunae Boiemicae. . .
( 1558), zaradil doň oslavné básne venované mestu a jeho znakom, modlitby,
reči a cvičenia, ako aj iné príležitostné básne.

Po príchode do Bratislavy udržiaval styky so Z. Rohožníkom-Mošov-
ským, J. Purkircherom a P. Fabriciom a pokračoval v základnej línii svojej
tvorby, čo dokumentoval v didaktickej občiansko-politickej básnickej
skladbe Libellus de partibus reipublicae et causis mutatio-num regnorum
imperiorumque ( 1560), kt. napísal v elegickom distichu a venoval
Maximiliánovi II. V jej prvej časti analyzoval vtedajšie spoločenské vrstvy
v štáte, naznačil ich miesto a funkciu v spoločnosti.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.