RÁZUS, Martin (pseud. Mrazák) - básnik, prozaik, publicista,
politik ( 18. 10. 1888 Liptovský Mikuláš-Vrbica. - 8. 8. 1937
Brezno, okr. Banská Bystrica, poch. v Banskej Bystrici). Otec
Martin R., garbiarsky robotník ( 1865-1913), matka Mária,
rod. Hajdová-Petrí-ková ( 1866-1942), mal 7 súrodencov, z nich
Mária Rázusová-Martáková, Matej, kníhtlačiar, vydavateľ ( 1898-1963),
Michal. Man-želka Elena ( 1892-1946), dcéra Stanislava Zocha, syn
MUDr. Martin ( 1914-1985), dcéry Elena, vyd. Rapošová ( 1919-),
Viera, vyd. Svetlíková ( 1922-1948).

Navštevoval ľud. školu vo Vrbici, 1899-1902 meštiansku školu
v Liptovskom Mikuláši, 1902-03 študoval na gymnáziu v Banskej
Bystrici, 1903-07 na lýceu v Kežmarku, 1907-11 absolvoval
ev. teológiu v Bratislave, 1911 v Edinburghu, kde sa dostal na
štipendium Scota Viatora; mesačnú podporu Bank of Scottland
využil na cesty po Európe (Londýn, Paríž, Švajčiarsko). R.
1911-12 kaplán u S. Zocha v Modre, 1913-21 farár v Pribyline,
1921-30 farár v Moravskom Lieskovom, od 1930 farár v Brezne.

Už v detstve začal písaf básne, publikoval sporadicky na štúdiách
v Kežmarku. Tvoril pod vplyvom symbolizmu kraskovského typu, ideove
mu bol blízky Hviezdoslav a jeho básnický zápas o slobodný nár. život.
Verše uverejňoval v Dennici, Živene, Nár. novinách, ale aj v Rob.
novinách, pretože pokladal soc. rozmer spoločenskej reality za dôležitý.
Priam eruptívne tvoril v rokoch 1. svetovej vojny a krátko po nej,
ked' sa slov. poézia prezentovala cez jeho tvorbu. V nej sa vyrovnával
s dobou i s vlastným životom, reagoval na vojnové udalosti spod zorného
uhla humanizmu a budúcnosti vlastného národa; videl v nich zárodok
možného obratu v nár. osude. Uvedomoval si, že po vojne, bez ohľadu
na víťazné strany, musí prísť v národe k pozitívnej zmene. Ešte počas
vojny vydal obsiahlu zbierku básní Z tichých i búrnych chvT (1917)
a tesne po prevrate d'alšie dve: To je vojna! (C'est la guerre!) (1919)
a Hoj, zem drahá. . . ( 1919). Do prvej zaradil verše intímnej a rodinnej
lyriky i ohlasy na tragické dni vojny a na účasf slov. ľudí v nej. Druhá
má baladický charakter a v jej rozsiahlych lyrickoepických skladbách,
postavených na priamej reči a dialógu; zobrazil, často s veľkou emotívnou
silou, utrpenie v zázemí a všetko to, čím platil jednoduchý človek za
vojnové dobrodružstvo.