Z formálnej stránky porušil a rytmicky uvoľnil viazaný verš.
Príležitostné básne zhrnul osobitne do zbierky In memoriam ( 1934).
V tretej etape básnického vývinu ( 1927-36) napísal vyše 60 básní, z kt.
zostavil zbierku Zvolnený prameň (rkp., 1933), časť z nej bola publikovaná
až 1963 vo výbere z jeho tvorby Básne. Vyznal sa v nich z lásky k rodnému
kraju a prostému ľudu, zároveň predvídal temné roky fašizmu i blížiacu sa
smrť. Autor tu najvýraznejšie uplatnil tendenciu k voľnému veršu.

Pokúšal sa aj o prózu, no jeho novelistické pokusy ostali v rkp.
(Mójmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni). Písal i politické, estetické a
literárnohist. úvahy a state (o R. Browningovi, P. O.--Hviezdoslavovi, S.
Chalupkovi, A. Jiráskovi, M. R. Štefánikovi) do Nár. novin, Nových časov
a Slov. denníka, niekt. vyšli aj samostatne. Jazykový talent zúročil pri
prekladaní z angl. (F. Barry, G. G. N. Byron, Ch. Dickens, J. Galsworthy,
W. Scott, W. Shakespeare, P. B. Shelley, H. G. Wells, O. Wilde), amer.
(E. A. Poe), franc. (Ch. Baudelaire, A. Dumas st., V. Hugo), nem.
(J. W. Goethe, G. Hauptmann, H. Heine, R. M. Rilke, M. Weitzmerová),
mad. (E. Ady, A. Hornyánszky, M. Jókai) a nórskej literatúry (B. M. Bjtirnson),
pudľa nem. textu O. Schlemma preložil libreto pre operu J. L. Bellu Kováč
Wieland. Jeho básne zhudobnilo viacero skladateľov (V. Figuš-Bystrý,
A. Moyzes).

R. 1909 s I. Markovičom a B. Pavlů spoluzakladateľ a redaktor
revue Prúdy ( 1909-10) a spoluredaktor Zborníka slov. mládeže
( 1909), po vzniku ČSR redigoval Slov. týždenník ( 1919-21 ),
spoluredaktor Trenčianskych novín ( 1919), člen redakčného výboru
Slov. sveta a hl. spolupracovník Nového sveta.