ROY, Vladimír (pseud. Aeneas Phyllon, Aneas Phyllon, Dúžavin,
Havran, Jochanan, Mir...) - básnik, prekladateľ, evanjelický kňaz
( 17. 4. 1885 Adamovské Kochanovce-Kochanovce, okr. Trenčín
- 6. 2. 1936 Starý Smokovec-Nový Smokovec, okr. Poprad, poch.
na Národ-nom cintoríne v Martine). Otec pavel Peter R., matka
Božena, ( 1848-1928)', dcéra Jozefa Miloslava Hurbana. Manželka
Viera, rod. Švehlová ( 1888-1962), syn Ivan Vladimír ( 1922-1987),
dcéra Zorka, učiteľka (1920-), manželka Jána Gustáva Belána. Ujcovia
-Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban (1850-1914), Konštantín
Hurban ( 1858-1924), bratranci Vladimír Konštan-tín Hurban
( 1884-1950), Vladimír Ladislav Hurban ( 1883-1949). Švagriná
Želmíra Duchajová-Švehlová.

R. 1891-95 navštevoval Pud. školu v Modre, 1895-99 študoval
na nižšom gymnáziu v Skalici, 1899-1905 na ev. lýceu v Bratislave,
1905 maturoval, 1905-09 študoval teológiu a filozofiu na bratislavskej
Ev. teol. akadémii a 1910-11 na teol. fak. univerzity v Edinburghu,
po 1919 externý poslucháč filozofie na Filozofickej fak. UK v Bratislave,
1909 vysvätený za kňaza. R. 1909-10 kaplán v Liptovskom Mikuláši,
na Starej Turej a v Budapešti, 1912-14 ev. farár v Púchove, pred prvou
svetovou vojnou navštívil Francúzsko, Holandsko, Nemecko a škandinávske
krajiny, 1914 uskutočnil s manželkou cestu do Talianska. R. 1914-18
príslušník rak.-uh. armády, 1919-25 opäť ev. farár v Púcho-ve, 1925-26
sa profesionálne venoval spisovateľskej a prekladateľskej činnosti.
Pre nedostatok finančných prostriedkov musel znova prijať kňazskú
stanicu, 1927-34 farár v Bukovci, 1. 8. 1934 zo zdravotných dôvodov
predčasne odišiel na dôchodok a presťahoval sa do Martina, 1935-36
sa väčšinou liečil v Tatrách. Od lyceálnych štúdií v Bratislave sa zúčastňoval na verejnom živote:
najskôr referent Nár. práce slov. študentov, ich zástupca na zjazdoch
Slov. nár. strany v Martine, kde sa pravidelne zúčastňoval aj na augustových
slávnostiach, agitátor za slov. kandidátov vo voľbách do uh. snemu v
pezinskom volebnom okr. Počas vysokošk. štúdií pod vplyvom F. Votrubu
ideove inklinoval k hlasistickému hnutiu, 1910-11 s F. Ruppeldtom a M.
Rázusom na pozvanie R. W. Setona-Watsona bol na študijnom pobyte v
Anglicku a v Škótsku (Edinburgh, Glasgow, Londýn) a súčasne prednáškami
šíril poznatky o Slovensku a Slovákoch. R.