Keďže Richard porušil dohodu o jeho manželstve s Alicou, musel zaplatiť 10000 mariek Filipovi17.
Po zásnubách Richard naplánoval odchod do Akkonu na 10 apríla 1191. Jeho loďstvo sa podľa kronikára Richarda z Devíz skladalo zo 156 lodí a 63 galér a vo Svätej zemi sa Richard mohol spoliehať na 17000 vojakov18. Na tretí deň plavby sa strhla strašná búrka, v ktorej sa stratilo 25 lodí a medzi nimi bola aj loď, na ktorej sa plavili Berengaria a Jana. Búrka zahnala lode na ostrov Kréta, kde sa Richard nezdržal, len doplnil vodu a potraviny. Rozkázal, aby sa pokračovalo ďalej aj bez stratených lodí. No opäť vypukla veľká búrka a lode zahnalo až na Rodos, kde sa Richard musel zdržať kvôli chorobe a únave z cesty. Dobytie Cyprusu

Tu na Rodose skrsla Richardovi myšlienka dobyť ostrov Cyprus, ktorý bol významný hlavne pre svoju strategickú polohu. Ostrov bol ovládaný krutým cisárom Izákom Komnenom, ktorý prepadával pútnické lode a žiadal výkupné za pútnikov. Pár dní predtým, stroskotali na Cypre tri križiacke lode. Väčšina posádky zahynula a tí čo prežili Izák Komnenos zajal v meste Amathe. Komnenos sa rozhodol, že ich zadrží a podľa situácie prípadne pozabíja. To sa zajatci dozvedeli a pokúsili sa o útek v dobe, keď na Amanthu zaútočili križiaci19. Križiaci mesto a tým vlastne aj celý ostrov dobyli ľahko, pretože obyvateľstvu Cyprusu sa nechcelo bojovať za tak nenávideného cisára.
Zastavenie na Cypre chcel Richard využiť na sobáš s Berengariou. V deň pred svadbou 11. mája 1191 priplávali do prístavu tri galéry, v ktorých boli vznešené kniežatá z Jeruzalema dobytého Saladinom. Boli tu Guido z Lusignanu- kráľ Jeruzalema, Bohemund III.- knieža Antiochie, princ Leo z Arménie a mnohí ďalší20.
Svadba sa konala nasledujúci deň 12. mája 1191 v kaplnke sv. Juraja v Limassole. Richarda a Berengariu zosobášil biskup Jánom z Evreux21. Po veľkolepej svadbe sa Richard dozvedel, že Guido de Lusignan už nie je jeruzalemský kráľ, pretože Filip v Akkone žiadal, aby namiesto neschopného Guida dosadili v týchto kritických časoch na jeruzalemský trón Konrada de Montferrat. Guido de Lusignan bol však vazalom anglického kráľa v Poitio takže Richard sa postavil na stranu Guida aj napriek tomu, že bol totálne neschopný. Richard mu sľúbil, že s ním odpláva do Akkonu, kde mu pomôže vydobyť si svoje právo. Žiadal ho o chvíľu strpenia, pretože Richard poslal za Izákom Komnenom posla a žiadal ho, aby mu odprisahal vernosť a na križiacku výpravu dal 3500 strieborných ako kompenzáciu za vyrabovanie stroskotaných lodí.