ŠAFÁRIK, Pavol Jozef (Safáry, Schaffarik, Pavel Josef Šafařik) - básnik,
historik, etnograf, slavista, univerzitný profesor ( 13. 5. 1795 Kobeliarovo,
okr. Rožňava - 26. 6. 1861 Praha). Otec Pavol Š., učiteľ, ev. kazateľ ( 1761-
1831 ), matka Katarína, rod. Káresová (?-1812), nevlastná matka Rozália,
rod. Drábová, mal 4 vlastných a 2 nevlast-ných súrodencov. Manželka Júlia,
rod. Ambroziová ( 1803-1876), mali 3 dcéry a 8 synov, z nich Vojtech,
Jaroslav, Božena (1831-?), manželka J. Jirečka, editora Šafárikových diel,
matka K. Jirečka, znalca Šafárikovho života a diela.

Základy šk. vzdelania získal od otca, 1805-08 študoval na nižšom gymnáziu
v Rožňave, 1808-10 v Dobšinej, 1810-14 na ev. lýceu v Kežmarku, kde
sa spriatelil s J. Blahoslavom, ako aj s poľ., srb., ukraj. študentmi, čo ovplyvnilo
jeho slovanskú orientáciu a literárnu, najmä básnickú tvorbu. Po ročnom
vychovávateľskom pôsobení v rodine D. Goldbergera v Kežmarku pokračoval
1815-17 v štúdiu na univerzite v Jene, kde sa venoval poznávaniu klasických
jazykov, histórii, jazykovede, filozofii, pedagogike a prírodným vedám
pod usmernením vynikajúcich prof. Po skončení štúdií cestou domov sa
zastavil v Prahe a zoznámil sa s významnými čes. osobnosťami (J. Dobrovský,
J. Jungmann, V. Hanka, J. Nejedlý), zaujímal sa o miesto vychovávateľa
v Čechách, napokon od 1817 vychovávateľ v rodine G. Kubíniho v Bratislave,
kde sa spriatelil s F. Palackým. Od 1819 riaditeľ srb. pravoslávneho gymnázia
v Novom Sade, 1825 z konfesionálnych dôvodov zbavený riaditeľstva,
nadalej účinkoval ako prof. Po neúspeš-ných snahách o získanie pedagogického
a knihovníckeho miesta v Rusku od 1833 na pozvanie a záruku
priateľov pôsobil v Prahe, 1834-35 redaktor časopisu Světozor,
1836-47 cenzor kníh, súčasne 1838-42 redaktor Časopisu Českého musea,
od 1841 kustód pražskej Univerzitnej knižnice, od 1848 jej riaditeľ,
súčasne mimoriadny prof. slovanskej filológie na univerzite v Prahe,
od 1860 na dôchodku.

Vedúca osobnosť, slov. a čes. vedy v období nár. obrodenia, tvorca
vedeckých základov slavistiky, reprezentant demokraticky orientovanej
českoslov. spolupráce a slovanskej vzájomnosti. Svojim dielom hlboko ovplyvnil
mysleme štúrovcov (Ľ. Štúr, B. P. Červenák) v názoroch na poňatie slov. a
slovanských dejín, jazykov a literatúry. V otázkach nár. hnutia a spisovnej reči
mal sprvu pokrokovejšie postoje než J. Kollár, avšak v snahe zachovať
jednotu národa priklonil sa aj on ku koncepcii českoslov. nár.