Jozef Hronský (vl. menom Jozef Cíger)

Jozef Cíger-Hronský (23. 2. 1896 Zvolen - 13. 7. 1960 Luján, Argentína) Spisovateľ, učiteľ, redaktor, autor literatúry pre deti a mládež, kultúrny pracovník, publicista, maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Leviciach. Učil v Horných Mladoniciach, v Senohradoch, Krupine, Kremnici. Pôsobil ako redaktor časopisu Slniečko. Od roku 1933 tajomník a v rokoch 1940 - 1945 správca Matice slovenskej. Pričinil sa o postavenie tlačiarne Neografia. Roku 1945 emigroval do Rakúska, na jeseň roku 1945 do Talianska. Od roku 1948 kreslič textilnej továrne v Lujáne v Argentíne. V emigrácii sa kultúrne aktivizoval v krajanských spolkoch. Jeho tvorba vyšla z tradícií slovenského literárneho realizmu. Významne ovplyvnil vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a naturalistickej línie. Pôsobil ako predseda Slovenskej Národnej Rady v zahraničí a čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Literárne debutoval zbierkou U nás a v literatúre pre deti prózou Najmladší Závodský. Publikoval vlastné úpravy ľudových rozprávok, ktoré ho neskôr inšpirovali k tvorbe vlastných magických a zvieracích rozprávok (Smelý zajko, Budkáčik a Dupkáčik, Zlaté Hodinky). V tejto literatúre sa pokúšal v deťoch rozvíjať pocity spravodlivosti, kresťanskej lásky a optimizmu. V emigrácii dokončil a roku 1948 vydal román Andreas Búr Majster, ktorý znamená zavŕšenie tzv. lyrizovanej prózy. V neskorších novelách sa snaží zachytiť sociálne a psychologické črty voľakedajšieho zbojníctva a tesnú spätosť človeka s prírodou, zážitky z detstva a mladosti. Poviedka Šimčík a jeho mať patrí k najlepšej slovenskej poviedke o 1. svetovej vojne. Románová tvorba 30. rokov odráža intelektuálne prostredie (Proroctvo doktora Stankovského), (Chlieb a Jozef Mak), (Na krížnych cestách), Už do zbierok U nás, Tomčíkovci, Domov a Medové srdce zaradil aj poviedky autobiograficko-spomienkového charakteru, ktoré sčasti určil deťom.