Veľká armáda, trpiaca zimou, hladom a nájazdmi kozákov, sa začala rozpadať a vojenské ťaženie sa premenilo na katastrofu. Po tomto vojenskom neúspechu sa francúzske cisárstvo zhrútilo neuveriteľne rýchlo. Všetko sa spolčilo proti Napoleonovi. Po bitke národov pri Lipsku v októbri roku 1813 bolo Francúzsko definitívne stratené. Na začiatku roku 1814 spojené armády napadli Francúzsko. V apríli bol obsadený Paríž a Napoleon bol prinútený abdikovať. Zostal síce cisárom, ale iba vo svojom domácom väzení na ostrovčeku Elba v Stredozemnom mori.

Po odstúpení Napoleona sa na trón vrátil kráľ Ľudovít XVIII. z rodu Bourbonovcov, ktorý si ale nedokázal získať podporu a obľubu poddaných a vzťahy medzi spojencami sa zhoršili. Napoleon vycítil šancu na návrat na stratené pozície a utiekol z Elby. 1. marca 1815 pristál vo Francúzsku s 1000 mužmi a štyrmi delami. Na jeho ceste do Paríža sa k nemu pridávali vojenské posádky a bola jednoznačným úspechom. Opäť prevzal moc bez jediného výstrelu. Jeho druhá „stodňová“ vláda skončila na poli pri belgickom Waterloo. Napoleon sa opäť vzdal moci, ale tentoraz bol internovaný na ostrov Svätej Heleny v južnom Atlantiku, kde zostal pod britským dozorom až do svojej smrti v roku 1821.