Narodil sa v roku 1769 v hlavnom meste Korziky v Ajacciu v početnej rodine, ktorá patrila do nižšej šľachty. Vo svojej mladosti bol veľkým korzickým nacionalistom. Voči Francúzom mal nepriateľský postoj- pokladal ich za utlačovateľov a zlodejov korzickej slobody. Odišiel študovať na vojenskú akadémiu do Francúzska. Skončil ju ako šestnásťročný a stal sa poručíkom delostrelectva. Jeho kariéru naštartovala francúzska revolúcia, ktorá viedla k vojne s Európou, k pádu monarchie a spôsobila emigráciu mnohých dôstojníkov z radov šľachty. V takej situácii potrebovala revolučná armáda mužov, ktorí by „zaplnili“ prázdne miesta. A tak sa Napoleon stal v roku 1793 brigádnym generálom. Mal iba dvadsaťštyri rokov, keď mu bolo zverené velenie nad mestskými plukmi. Podarilo sa mu oslobodiť Toulon od Angličanov. Za odmenu bol menovaný do čela francúzskej armády bojujúcej s Rakúšanmi v Taliansku. Napoleonove prvé talianske ťaženie (1796-1797) jeho súčasníkov ohromilo. Dokonale dokázal využiť prednosti revolučnej armády. Napriek početnej prevahe Rakúšanov ich Napoleon opakovane porážal a prinútil k uzatvoreniu mieru. Napoleon sa vrátil do Francúzska ako známy hrdina, ale vtedajšia francúzska vláda (direktórium) v ňom videla potenciálnu hrozbu a snažila sa ho zbaviť. Preto dostal tak ľahko povolenie k výprave do Egypta. Ťaženie v Afrike neprinieslo očakávané zisky, ale mladému a ambicióznemu veliteľovi pridalo na popularite. Po návrate do Francúzska Napoleon zistil, že direktórium už nie je také obľúbené, a že sa ocitlo vo vážnych problémoch. Rýchlo využil svoju moc a 9.novembra 1799 prevzal vládu v krajine.

Tak sa začal nový politický systém – konzulát, v ktorom vláde predsedali traja konzuli. V skutočnosti to však bol sám prvý konzul – Napoleon Bonaparte, ktorý vo svojich rukách sústredil exekutívnu aj legislatívnu moc, najmä potom, čo upevnil francúzske pozície v Taliansku víťazstvom pri Marengu v roku 1800. Vtedy sa stal Napoleon vlastne diktátorom Francie, výrazne zmenil funkciu dôležitých štátnych inštitúcií a bola vydaná nová ústava, schválená plebiscitom. Ďalším návratom k tradičným hodnotám bol konkordát z roku 1801 medzi Francúzskom a katolíckou cirkvou, ktorý zakončil dlhodobý spor. Francúzsko bolo vyhlásené za katolícku krajinu. V roku 1802 Napoleonova popularita ešte vzrástla, keď uzatvoril mier v Amiens s Veľkou Britániou. Tým získal podporu obyvateľstva pre svoje menovanie doživotným konzulom. Vtedy založil aj Rád čestnej légie.