Vlastným menom Charles Louis Napoleon Bonaparte. (1808-1873), francúzsky cisár, syn holandského kráľa Ludvíka Bonaparta, brata cisára Napoleona I. Po smrti Napoleóna II. Bol považovaný za jediného legitímneho dediča cisárstva.V roku 1836 sa pokúšal vyprovokovať povstanie proti orleánskemu režimu v Štrasbourgu.Po nepodarenom pokuse bol vypovedaný do Ameriky.Od roku 1837 žil v Anglicku. 1840 v Boulogni sa pokúsil vyvolať ďalšie povstanie, no opäť neúspešne.Za toto povstanie bol odsúdený (1840) na doživotné vezenie. Bol uväznený v pevnosti Ham, odkiaľ sa mu však podarilo v roku 1846 ujsť do Londýna preoblečený za murára pod falošným menom Badinguet, ktoré sa neskôr stalo jeho prezývkou.Až do revolúcie 1848 žil v Amglicku. Počas nej sa však vrátil do Francúzska kde bol zvolený za poslanca hneď v piatich volebných obvodoch naraz. 10.12. 1848 ho národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta Francúzskej republiky proti Cavaignacovi a to hlavne zásluhou vidieckeho obyvateľstva, v ktorom boli bonapartské tradície živšie a ktré si získal svojím liberalizmom. Čo ešte viac zdvihlo jeho popularitu vo Francúzsku.Ale vojenský zásah
V prospech tal. pápeža Pia IX v Ríme, kam poslal Oudinota a obnovil pápežové cirkevné panstvo, viedol k ostrým protestom v radoch republikánov a royalistov. Charles bol veľmi ctižiadostivý, obratný, ba i lstivý. Veril v poslanie bonapartistov i vo svoje vlastné, aj keď energiu Napoleona I. namal.Obklopený hlúčikom obdivovateľov, sa snažil oprieť svoju moc o široké vrstvy mešťanov, nie tak o šľachtu a nakoľko sa tieto vrstvy zo strachu pred sociálnou revolúciou prikláňali viac ku katolicizmu, činil tak i Napoleon.Napoleonov vzťah k legislatívnej zložke moci sa stále zostroval. Uskutočnený plebiscit mu však zaisťoval plnú moc na dva roky. 2.12 1851 uskutočnil štátny prevrat a jeho nevlastný brat, vojvoda Morny, zvrhol Národné zhromaždenie. Thiers, Cavaignac a iní boli zatknutí a manifestom bolo oznámené, že ľud má plebiscitom rozhodnúť, či má mať Napoleon III. moc na ďalších 10 rokov (pôvodne zvolený na 4 roky).Pokusy o odpor potlačil a pri plebiscite 21.12. 1851 väčšina súhlasila s jeho postupom. Z vládnej moci dal 24.1. 1852 Francúzsku novú ústavu.Celý rok 1852 pripravoval pôdu pre cisára. Ďalšie referendum, uskutočnené 2.decembra 1852, ktorým opäť obišiel snemovňu, znamenalo obnovenie cisárstva.V liste dal senát návrh aby sa Napoleon stal cisárom, čo nový plebiscit drvivou väčšinou schválil. Potom Napoleón III.

Cisár 1852-1858 vládol prakticky neobmedzene.Potom prešiel k liberálnejšej praxi.1864 priznal právo na štrajk a potom ďalšie reformy. V posledných desiatich rokoch jeho vlády v ríši zavládli slobodnejšie pomery, pretože rozšíril právomoci zákonodarného zhromaždenia a zrušil obmedzenia osobných slobôd. Šľachta franc. sa dvoru začala vzďaľovať a Napoleón III. , odvolávajúc sa stále na výsledky plebiscitov, smeroval viac a viac k absolutizmu, snažiac sa však získať si popularitu starostlivosťou o hosp. povznesenie zemi, zriaďovaním ciest, stavaním prístavov i podporovaním priemyslu. Robil expanzívnu zahraničnú politiku a usiloval sa prekaziť zjednotenie Nemcov pod vedením Pruska.Zapojil sa do Krymskej vojny (1853-1856). Dúfajúc , že po porážke Ruska obnoví Poľsko, v ktorom získa spojenca a že zároveň vyrieši otázku talianska.Plány mu však nevyšli ale franc. moc Napoleona sa posilnila zvnútra i navonok. 1858 sa Napoleon spojil so Sardíniou v boji za zjednotenie Talianska.Za to by získal Nizzu a Savojsko. Štát pápeža však zrušiť nechcel a Rím dokonca chránil.1867 poskytol pápežovi i pomoc proti Garibaldimu, útočiacemu na Rím.Tým sa pripravil o sympatie v taliansku.Ako v eur. Politike snažil sa Napoleon i v politike zámorskej zvýšiť svoju prestíž. Účastnil sa v rokoch 1857-1860 v spolku s Anglickom bojov v Číne.1859-1862 ovládol „Kočičínu“ (dnes časť Vietnamu).1859-1860 sa mu podarilo za pomoc Talianom v boji proti Rakúsku získať Nice a Savojsko, ale 1862-1867 vojenská akcia v Mexiku kde sa snažil o nastolenie cisára Maximiliána stroskotala. Toto a odpor proti podporovaniu pápeža zosilnilo a zjednotilo opozíciu proti Napoleonovi, zvlášť keď po 1866 v susedstve Fr. Nebezpečne rástlo Prusko.Aby odvrátil kritiku a umlčal opozíciu, rozhodol sa cisár pre preventívnu válku s Bismarckovým Pruskom.tá však skončila francúzskou kapituláciou 2. 9. 1870 pri Sedane.Napoleona v boji zajali a zosadili. Uchýlil sa pod Nemeckú ochranu ako zajatec, potom odišiel do Anglicka, kde zakrátko zomrel.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Napoleon III. životopis