Johann Wolfgang von Goethe sa narodil v dobre situovanej a váženej rodine vo Frankfurte nad Mohanom. Študoval v Lipsku a Štrasburgu, kde sa stretol s J. G. Herderom, filozofom, spisovateľom, literárnym vedcom, s ktorým stál pri zrode hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor). V duchu tohto hnutia napísal v roku 1773 Goethe historickú hru Gotz z Berlichingenu, v ktorej premenil lúpežníckeho rytiera na postavu bojovníka proti tyranom a dal tak nemeckej dráme prvého politického hrdinu. Je to tiež prvá hra podľa vzoru Shakespearovho a najmä: prvá hra hnutia Sturm und Drang, ktorá povzbudila ďalších mladých dramatikov a nasledovníkov Goetheho. Od roku 1775, keď prijal pozvanie mladého vojvodu Karola Augusta, žil Goethe vo Weimare, kde vykonával štátne a hospodársko-organizačné funkcie. Na začiatku tohto obdobia vytvoril ďalšie hry: Clavigo a Stella. Na konci 18. storočia sa ešte raz vrátil k historickému materiálu a k téme boja za slobodu. Tentokrát bol titulným hrdinom hry Egmont jeden z vodcov holandského odboja proti Španielom. V prvom roku 18. storočia bola vo Viedni uvedená Goetheho hra Ifigénia na Tauride s ústrednou témou vyslovujúcou presvedčenie, že ľudstvo sa môže zachrániť len pomocou veľkej obete a humanitou. Táto hra inšpirovaná Euripidovou tragédiou, je majstrovským dielom a patrí v tomto zmysle k vrcholným podobám drámy ako literatúry. Veľký rozruch v spoločenskom živote i v literárnom svete vyvolal román Utrpenie mladého Werthera. Goethe zobrazil v ňom na pozadí nešťastnej lásky konflikt medzi formujúcim sa meštiactvom, konvenciami a privilégiami vládnúcich tried, pričom ukázal aj negatívne stránky buržoázie. Mladý hrdina Werther uteká z tohto sveta falše do prírody a k ľudu. Hlboko citlivý a humanisticky založený nevie prekonať spoločenské protirečenia a končí samovraždou. Román je napísaný vo forme denníka. Najväčším dielom tohto autora je však Faust. Začal na ňom pracovať už v šesťdesiatych rokoch 18. storočia. V prvom spracovaní z roku 1790, ktoré vyšlo roku 1866 ako fragmet pod menom Urfaust, bol Faust v duchu konca 18. storočia postavou, ktorá na rozdiel od ortodoxného kresťanského náboženstva, meštiackej morálky a scholastickej vedy vášnivo túže po sebarealizácii. Prvý diel „veľkého“ Fausta vyšiel v roku 1808, druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až rok po jeho smrti – roku 1833.