referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Joachim Murat: Životopis
Dátum pridania: 01.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 313
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 20.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 34m 20s
Pomalé čítanie: 51m 30s
 
Carolina a Murat po sebe zanechali štyri deti – dvoch synov a dve dcéry

Obdobie po Napoleonovom prvom páde
Výsledkom konšpirácie Caroliny s Metternichom boli dve tajné zmluvy – prvá s Rakúskom, a druhá s Anglickom, podľa ktorej sa mali otvoriť neapolské prístavy britskej flotile.

V roku 1814 sa snažil Murat získať podporu Európy. Od pápeža sa snažil vymôcť svoju korunováciu za neapolského kráľa výmenou za Anconu a priznaním pápežských feudálnych práv nad Neapolom, ktoré pápež neprijal. 11.januára 1814 bola podpísaná zmluva s Rakúskom, podľa ktorej za prísľub udržania neapolského trónu poskytne spojencom 30 000 vojakov. Vďaka Františkovi I mu Viedenský kongres odsúhlasil nároky na Neapol – nedostal však žiadne územie a musel odovzdať Anconu. Bourbonovci rozpútali politický terorizmus v Kalábrii. Vo februári 1814 Murat v prejave ku svojej armáde proklamoval odpadnutie od Napoleona a „spojenie zbraní sa spojencami“, pretože cisár Napoleon „chce len vojnu“, spojenci však chcú „kľud v Európe a obnoviť tróny“. Po tomto vyhlásení sa vydal na pochod na sever Talianska. Dostal sa až do Toskánska. Z Neapola a Toskánska vytvoriť jednotnú ríšu. Elisa sa pri vstupe neapolských vojsk obvinila Murata, že ju chce olúpiť.

Po úteku Napoleona z Elby spočiatku Murat ubezpečoval spojencov o svojej lojalite, ale po prvých Napoleonových úspechoch sa pokúsil dobiť celú Itáliu. 15.3.1815 vyhlásil vojnu Rakúsku a prehlásil sa za osloboditeľa Talianska. Vyzval taliansky ľud, aby sa zhromaždil pod práporom zjednotenia a nezávislosti. Týmto skutkom chcel pomôcť aj Napoleonovi. Spočiatku postupoval, no v máji začal rokovať s Rakúskom o prímerí, no bol odmietnutý. 19.5.1815 posledný raz videl Murat svoje hlavné mesto. Cestou do Gaety sa rozhodol bojovať s Angličanmi až do konca. Carolina zostávala v Neapole. Pri prechode na ostrov Gaetu Murat len zázrakom unikol anglickému zajatiu.

Potom Murat smeroval do Francúzska, kde sa snažil spojiť s Napoleonom. Carolina s týmto jeho krokom nesúhlasila a Napoleon ho odmietol – bol deň bitky pri Waterloo. Keďže nenašiel milosť ani u reštavrovaných Bourbonovcov, musel sa ukrývať vo Francúzsku. Podarilo sa mu dostať na Korziku. Tu si získal podporu ľudu i pre svoju poslednú veľkú akciu – vylodenie v Kalábrii.

V septembri 1815 verboval do svojej armády, s ktorou obsadil Ajaccio. Tu vydal prehlásenie k neapolskému ľudu a ustanovil novú Liberálnu ústavu. V tomto období bola Carolina aj s deťmi v Terste a používala titul kňažná z Lipony (Lipona – anagram Napoli /Neapol ). Prehlasovala pripojenie sa k svojmu manželovi. Rovnaký titul, možnosť vybrania si sídla niekde v rakúskej časti Habsburskej monarchie (kde bude žiť ako súkromná osoba) ponúkol František I aj Muratovi. No Murat ponuku neprijal.
 
späť späť   8  |  9  |  10  |   11  |  12    ďalej ďalej
 
Zdroje: Amelunxen, C. : Napoleonuv klan – rodina ve stínu imperátora. Praha, Brána, 1998., Atteridge, A.H. : Maršál Murat, kráľ neapolský. Brno, Bonus A., 1997., Hartmann, L. M : Kurzgefasste Geschichte Italiens – von Romulus bis Viktor Emanuel. Stuttgart, 1924., Herold, J. Ch. : The Age of Napoleon. Boston, 1987., Hrych, E. : Velká kniha evropských panovníku. Praha, Regia, 1998., Chronicle of the World. Paris, 1989., Italiens Schicksale seit 1784 bis Ende 1831. Leipzig, 1832., Kronika ľudstva. Bratislava, Fortuna Print, 1992., Kudrna, J. : Dějiny Itálie V. – XVII: století. Brno, Univerzita J. E. Purkyně, 1983., Ottuv slovník náučný, zv. 17. Praha, 1901., Procaccio, G. : Dějiny Itálie. Praha, Lidové noviny, 1997, s. 218 – 220, 223., Propylaen Weltgeschichte, Achter Band. Frankfurt am Main – Berlin, 1960, s. 136., Reuchlin, H. : Geschichte Italiens von der Grundung der regierenden Dynastien bis zum Gegenwart. Leipzig, 1859., Slovenský náučný slovník – príručná encyklopédie vedomostí v troch dieloch. Zv. 2, Bratislava – Praha, LITEVNA, 1932.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.