referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Joachim Murat: Životopis
Dátum pridania: 01.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 313
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 20.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 34m 20s
Pomalé čítanie: 51m 30s
 
Pri pokuse preplaviť sa do Kalábrie, bola takmer polovica Muratovho loďstva zajatá a vojsko nechcelo pokračovať. Murat chcel už tento pokus úplne vzdať, keď si znovu zmyslel vyburcovať povstanie na pevnine. Pri neúspešnej snahe nájsť si prívržencov na trhu v Pizzo bol zajatý.

Vypočúval ho generál Nunziate, veliaci dôstojník v Kalábrii. 13.10. 1815 bol postavený pred vojenský súd a obvinený zo snahy vyvolať povstanie a bol uznaný zodpovedným za smrť vojvodu Enghienskeho. Bol uznaný vinným a odsúdený na smrť zastrelením. Staronový kráľ Neapola dal telegraficky rozkaz na vykonanie tohto rozsudku. Pred smrťou napísal rozlúčkový list Caroline a deťom, sa vyspovedal a je pochovaný v spoločnom hrobe v Pizzo.

Po smrti Murata vznikla a pôsobila v Neapole i medzi neapolskou emigráciou Muratova strana a z Joachima Murata sa stal mýtus – prvý „taliansky kráľ“, ktorý sa snažil zjednotiť rozdrobené Taliansko. Jeho celoživotný priateľ Agar, knieža z Mosbourgu, mu napísal tento epitaf : „Joachim – Napoleon Murat narodený v La Bastide – Fortuniere, v departemente Lot 25.marca 1767 zomrel v Pizzo, 13.10.1815 - Maršál francúzskeho cisárstva - Knieža a Veľkoadmirál Francúzska - Veľkovojvoda z Bergu - Kráľ neapolský – Jeho vojenská sláva zostane večnou v Itálii a Egypte, jeho meno Murat v Rakúsku, v Prusku, v Poľsku jeho titul veľkovojvodu z Bergu - v Rusku a Sasku jeho titul kráľa neapolského – Vedel víťaziť, vedel vládnuť, vedel zomrieť.“.

 
späť späť   8  |  9  |  10  |  11  |   12   
 
Zdroje: Amelunxen, C. : Napoleonuv klan – rodina ve stínu imperátora. Praha, Brána, 1998., Atteridge, A.H. : Maršál Murat, kráľ neapolský. Brno, Bonus A., 1997., Hartmann, L. M : Kurzgefasste Geschichte Italiens – von Romulus bis Viktor Emanuel. Stuttgart, 1924., Herold, J. Ch. : The Age of Napoleon. Boston, 1987., Hrych, E. : Velká kniha evropských panovníku. Praha, Regia, 1998., Chronicle of the World. Paris, 1989., Italiens Schicksale seit 1784 bis Ende 1831. Leipzig, 1832., Kronika ľudstva. Bratislava, Fortuna Print, 1992., Kudrna, J. : Dějiny Itálie V. – XVII: století. Brno, Univerzita J. E. Purkyně, 1983., Ottuv slovník náučný, zv. 17. Praha, 1901., Procaccio, G. : Dějiny Itálie. Praha, Lidové noviny, 1997, s. 218 – 220, 223., Propylaen Weltgeschichte, Achter Band. Frankfurt am Main – Berlin, 1960, s. 136., Reuchlin, H. : Geschichte Italiens von der Grundung der regierenden Dynastien bis zum Gegenwart. Leipzig, 1859., Slovenský náučný slovník – príručná encyklopédie vedomostí v troch dieloch. Zv. 2, Bratislava – Praha, LITEVNA, 1932.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.