Neapol za vlády Josepha Bonaparte
Nástupom Josepha Bonaparte (1806) na neapolský trón začalo na juhu Talianska decénium francúzskej nadvlády nad neapolskou pevninou. Podobne ako v piemontsko-sardínskom kráľovstve i tu si pôvodná dynastia udržala len ostrovnú časť svojho kráľovstva za pomoci anglického loďstva, čiže v tomto prípade predovšetkým ostrov Sicíliu.

Joseph Bonaparte, najstarší brat francúzskeho cisára Napoleona, mal byť podobne ako Murat kňazom.

Začal sa pripravovať v kňazskom autunskom seminári. No po smrti otca sa musel starať o rodinu, a tak odišiel na advokátske štúdiá do Pisy. Svoje vzdelanie uplatnil neskôr vo svojej kariére. Joseph ako kráľ Neapola i neskôr ako španielsky kráľ nebol suverénnym panovníkom. So suverenitou mal problém aj Murat v Bergu i Neapole. Chýbala im vojenská zvrchovanosť, právo na vlastnú zahraničnú politiku. Pri velení vojsku podliehali priamo Napoleonovi a v diplomatických záležitostiach ich zastupovalo Francúzsko. V prípade smrti niektorého z nich následníka trónu potvrdzuje cisár. Mali možnosť zostaviť si vlastnú vládu, mať vlastnú správu, jurisdikciu, policajnú moc i colnú a daňovú zvrchovanosť. Z medzinárodného hľadiska mali postavenie hlavy štátu, ktorému zodpovedalo oslovenie „mon cousin“. Reformy, ktoré sa snažil presadiť, v tejto oblasti ťažšie vchádzali do života ako na severe Talianska. Dôvodom bola už spomínaná zaostalosť a chudoba tohoto regiónu spôsobená porobou, zadĺženosťou a nemožnosťou sa vymaniť z tejto situácia, no zároveň tu panovali povery, svojvôľa, podplácanie a krvná pomsta. Slobodní roľníci prakticky neexistovali, lebo dve tretiny pôdy obhospodarovalo 3000 šľachticov a 8000 klerikov.

Mnoho viníc ležalo ľadom a námorný obchod tiež zaostával. Pri nástupe Josepha na trón štátny dlh činil 130 miliónov frankov, čo bolo sedemkrát viac ako vo Francúzsku. Prednosti, ktoré pomohli Josephovi pri presadzovaní reforiem boli diplomatické skúsenosti a právnické vzdelanie, znalosť tunajšieho jazyka a talianske meno, naklonenosť cirkvi, podpora vedy a umenia a snaha sledovať štátne ciele. Podarilo sa mu presadiť viacero reforiem : zrušil feudálne vrchnostenské súdnictvo barónov a zaviedol napoleonský právny systém, pozemkové knihy a kataster; umožnil zmenu šľachtických majetkov na sedliacke dvorce, alebo predať ich mešťanom; zrušil všetky súkromné užívacie práva na cesty a vodné toky; zaviedol očkovanie detí a sčítanie ľudu; na zníženie nezamestnanosti zaviedol verejné zákazky (využívané hlavne pri výstavba ciest ); presadil zjednodušený daňový systém; snažil sa bojovať proti lúpežníkom; zrušil kláštory, ktoré sa nevedeli sami uživiť, pričom mnísi z nich prešli do služieb príslušných biskupstiev alebo dostali rentu. Bol prvým talianskym panovníkom, ktorý osobne precestoval celú svoju zem. Jeho vláda v Neapole trvala do mája 1808, kedy prišiel Josephovi list od Napoleona približne v tomto znení : „ Španielsky kráľ mi odstúpil korunu. Pre túto korunu som ustanovil Vás. Tento list dostanete 19.mája.

Dvadsiateho odcestujete z Neapola a 1.júna budete u mňa v Bayonne, na francúzsko-španielskej hranici. Potom budete korunovaný na španielskeho kráľa a predstavený španielskym grandom.“ Joseph nebol nadšený z tohoto rozkazu, lebo v Neapole si získal široké vrstvy a vládol tu úspešne. Vláda Joachima Murata v Neapole (1808 – 1815)

Nástup Murata na neapolský trón
Vrátime sa k Muratovi, ktorého sme zanechali pri povolaní Napoleonom do Španielska. Bez akýchkoľvek presnejších informácií o účele tejto misie postupoval na Madrid, ktorý obsadil 23.3.1808. V máji 1808 zlikvidoval v Madride povstanie „Dos de mayos“. Práve tu ho zastihla Napoleonova ponuka z 2.mája 1808 asi v tomto znení : „Chcem, aby v Madride vládol neapolský kráľ. Vám darujem kráľovstvo neapolské či portugalské. Ihneď mi odpovedzte, čo si o tom myslíte, lebo všetko musí byť dojednané behom jedného dňa…. Naviac Vám prezradím, že kráľovstvo neapolské je omnoho lepšie ako Portugalsko, lebo k nemu bude pripojená Sicília a potom budete mať šesť miliónov poddaných.“ Murat bol síce sklamaný touto malou ponukou, ktorá bola smiešna pre víťaza a hrdinu májových dní, no oproti Bergu bola táto ponuka pokrokom. Preto prijíma neapolskú korunu.

Veľkovojvodstvo Berg po Muratovom odchode pripadlo Napoleonovi, ale Murat si presadil, že určité čiastky, ktoré poskytoval svojim priateľom a príbuzným sa budú naďalej vyplácať. Musel sa vzdať palácov a domov vo Francúzsku, rovnako aj Carolina. Prijal nové meno a je známy ako neapolský kráľ Gioachimo Napoleon. V listine ustanovujúcej ho za kráľa je titulovaný „Joachim - Napoleon, z milosti Božej a ustanovenia štátu kráľ Oboch Sicílií, veľkoadmirál cisárstva“.

1.augusta 1808 vyhlásila Rada neapolských štátov Murata za V tom čase bol však Murat ešte v Paríži. Do Neapola vkročil až 6.9.1808. 7.9.1808 sa konala prvá schôdzka nového neapolského kráľa so svojimi ministrami, ktorá sa zaoberala situáciou v kráľovstve.