Bola šarmantná, nízkej postavy. Iba ona z rodiny zradila Napoleona. Ale opäť iba Carolina z Napoleonových sestier svoje nároky na vyššie postavenie rozšírila o rovnaké postavenie pre svojho manžela. Francúzi by povedali „egoisme á deux“. Svoje nároky si u Napoleona presadila hnevom a slzavými scénami, po ktorých nasledoval postup po rebríčku v kariére oboch manželov. Treba pripomenúť, že len Murata si zo svojich švagrov Napoleon skutočne vážil. Talleyrand sa o Caroline vyjadril týmto komplimentom : „Cromwellova hlava na ramenách krásnej ženy“.

Už počas ich spoločnej vlády v Bergu si Carolina a Murat rozdelili funkcie a sféry v politike štátu. Tento model neskôr aplikovali aj v Neapole. Carolina dostala do svojich rúk politické a administratívne riadenie štátu z dôvodu, že jej manžel ako francúzsky generál musel byť k dispozícii Napoleonovi ako vojak. Murat sa realizoval skôr v kultúrnej sfére – podporoval činohru, operu, staviteľstvo.

Napoleon považoval Carolinu, svoju najmilšiu sestru, za veľmi schopnú a inteligentnú. Carolina bola niekedy skôr na strane Napoleona ako na strane svojho manžela. Neapol bol pre oboch postupom v ich kariére a zároveň ich cieľom. Predovšetkým Carolina nadväzuje kontakt s Rakúskom a Veľkou Britániou. Manželia sa vždy zhodli a radi plnili „Napoleonove príkazy“, pri dodržiavaní ceremoniálu a pompéznosti. Carolina a Murat milovali lesk vo svojom hlavnom meste.

Tento pár na počiatku spájala láska, no neskôr sa hlavne kvôli vzájomnej žiarlivosti stali skôr „obchodnými partnermi“. Murat mal pocit kvôli pocitu útlaku sa rozhodol pre italský charakter štátu – vytvoril si dvor z Talianov, čím si získal sympatie ľudu. Carolina pokladala francúzsky prvok v Neapole za potrebný.

V posledných mesiacoch ich vlády v Neapole sa Carolina snažila presvedčiť Rakúsko, že oni sú správnymi panovníkmi pre Taliansko. Počas bitky pri Lipsku sa Carolina odvrátila od Napoleona vnútorne aj navonok a strhla so sebou aj svojho.

V rokoch 1814 – 1815 sa neapolské kráľovstvo stalo útočiskom pre viacerých Bonapartovcov a to : madame Letitiu, Jeroma s jeho manželkou Katarínou, Paoliny a strýka Fescha.

Po Muratovej smrti sa Carolina vydala za niekdajšieho cisárskeho maršála Macdonalda a zomrela vo Florencii vo veku 57 rokov (1839) na rakovinu.