„Bol 168 cm vysoký, s čiernymi vlasmi a tmavými očami.“

Joachim Murat bol obľúbeným neapolským panovníkom i keď bol domýšľavý, sebecký, ctižiadostivý, konal z náhleho popudu, no bol i láskavý, súcitný, mal rád svoju manželku a svoje deti, dotoval chudobných i svoju rodinu v La Bastide. Prameň z roku 1832 píšeš, že „Murat bol vítaný v Neapole s veľkým jasotom. Jeho osobné vlastnosti – otvorenosť, voľnosť, šťastie, sila, láskavosť, štedrosť, statočnosť, galantnosť, krása - si získali srdcia mnohých. Oživil staré heroické časy a zhromaždil rytierov okolo okrúhleho stola.“

Život Joachima Murata pred nástupom na neapolský trón
Joachim Murat, ktorého oficiálne meno znelo Joachim Murat – Jordy, sa narodil 25. marca 1767 ako syn hostinského Pierra Murata a Jeanne Loubiéres v gaskonskej dedinke La Bastide. Bol najmladším z dvanástich detí. Podobne ako väčšina mladších synov z podobných rodín sa mal stať kňazom. Vďaka priazni zámožných statkárov Talleyrandovcov mohol začať ako desaťročný študovať na lýceu v Carhose, kde sa pripravoval na vstup do kňazského seminára. Do arcibiskupského seminára v Toulouse síce nastúpil, ale 23.marca 1789 sa pridal k regimentu poľovníkov zo Champagne. Bol dieťaťom svojej doby, a tak ako veľa ambicióznych, mladých a šikovných ľudí rýchlo postupoval po rebríčku vojenských hodností. V rokoch 1792 – 1793 vykonával skôr úradnícke alebo vyslanecké funkcie. Prvého skutočného boja sa Murat zúčastnil až v januári 1794. Počas povstania ľudu v Paríži v 1795 sa zúčastnil bojov na strane direktória pod vedením Napoleona Bonaparte. V tom čase bol Murat plukovníkom a aj vďaka Napoleonovi bol vo februári 1796 povýšený na veliteľa brigády a stal sa pobočníkom Napoleona.

V prvom Napoleonovom ťažení do Talianska (1796 – 1797) patril Murat do Napoleonovho štábu. Práve v tomto ťažení Joachim Murat po prvý raz vstúpil do Talianska. Schopnosti, ktoré preukázal v tomto ťažení mu vyniesli 10.mája 1796 hodnosť brigádneho generála. V tom čase mal Murat 28 rokov.

S Napoleonom sa zúčastnil aj na dobrodružnom ťažení do Sýrie a Egypta v roku 1798. Vo veku 32 rokov získal hodnosť divízneho generála (19.10.1798).

Prvým krôčikom k veľkej kariére bol i pre Murata brumaire 1798. Práve on 19.brumaira vyburcoval vojakov, aby sa pridali na stranu Napoleona a rozpustil zákonodarné zhromaždenie v Saint Cloud so zbraňou v ruke. 30.brumaira 1798 (21.11.1798) bol menovaný vrchným veliteľom Konzulátnej gardy.