Básnikova matka sa o vnučku starala až do roku 1796, keď si ju k sebe zobrala Betsy Patonová, v tom čase už vydatá.
V januári roku 1786 si Burns rezervoval lodný lístok na cestu na Jamajku, pretože dúfal, že mu to pomôže zlepšiť si finančnú situáciu. Loď mala vyplávať koncom leta. Jean Armourová otehotnela a básnik sa s ňou chcel oženiť, jej rodičia však boli zásadne proti tomuto zväzku. Rozhorčený Jeaninou "zradou" sa začal uchádzať o priazeň Mary (alebo Margaret) Cambellovej, svojej Mary z hôr, ktorá však zakrátko zomrela. V tom roku posledný raz podpísal list priezviskom Burnes, odvtedy už vystupoval iba ako Robert Burns.
31. júla 1786 mu v Kilmarnocku vyšla zbierka: Básne, prevažne v škótskom nárečí (Poems Chiefly in the Scottish dialect). O tri týždne už zostalo zo 612 výtlačkov nepredaných len 13. Vzhľadom na svoj spoločenský úspech odložil odchod do cudziny. 3. septembra sa Jean Armourovej narodili dvojčatá, dcéra Jean (zomrela 1787) a syn Robert (zomrel roku 1857). Ich vzájomný vzťah sa obnovil a básnik sa rozhodol neemigrovať a hľadať v Škótsku sponzora pre ďalšie, rozšírené vydanie svojich básní. Vyšli roku 1787 v Edinburgu a vopred si ich objednalo 1300 záujemcov. Stal sa obľúbeným a jeho slabosť pre nežné pohlavie viedla k viacerým ľúbostným vzťahom, za čo, i kvôli viacerým básňam, hlavne však pre báseň: Svätuškárova modlitba, ho cirkev odsúdila. 3. marca roku 1788 sa Jean Armourovej, ktorú Burns prichýlil, pretože ju rodičia vyhodili, narodili ďalšie dvojčatá, dievčatká, no do mesiaca zomreli. Básnik, ktorý práve prežíval ľúbostný vzťah s inou ženou, po určitom váhaní uzavrel s Jean manželstvo (narodilo sa im dovedna 9 detí, no len traja chlapci sa dožili dospelého veku). Od roku 1787 sa Burns zaoberal zbieraním a úpravou škótskych ľudových piesní. Vedel, že úspech býva dočasnou záležitosťou, a tak sa po druhom vydaní svojich básní roku 1787 vrátil na vidiek a usadil sa na hospodárstve neďaleko Dumfries. Napokon sa vzdal hospodárstva, a aby zabezpečil rodinu, prijal miesto colného úradníka. Práci na ľudových piesňach sa však venoval aj popri plnení služobných povinností. Netajil sa svojimi sympatiami k udalostiam vo Francúzsku. Keď odzbrojl pašerácku brigu, tajne poslal revolučnej francúzskej vláde štyri ľahké delá. Jeho dar anglické úrady zhabali a Burns sa dostal na zoznam nespoľahlivých osôb. Keď sa francúzsko - britské vzťahy zhoršili, ochabli aj básnikove sympatie. V januári roku 1795 vstúpil z vlasteneckých dôvodov medzi Dumfrieskych dobrovoľníkov. V decembri vážne ochorel a 21. júla 1796 zomrel v dôsledku chronickej bakteriálnej infekcie, ktorá sa začala pravdepodobne už v jeho mladosti. 25.