Robert Burns sa narodil 25. januára 1759 v Alloway v kraji Ayshire juhozápadne od Glasgowa ako najstaršie zo siedmich detí Williama Burnesa, roľníka ktorý obhospodaroval prenajatý pozemok, a jeho manželky Agnes Brounnovej. Niekoľko dní po jeho narodení sa strhla víchrica, ktorá zvalila ich vetchú chatrč, a budúceho básnika preniesli v bezvedomí, no nezraneného, do susedného domu.
Hoci chudoba obmedzovala Burnsovo formálne vzdelanie, čítal množstvo anglickej literatúry, Bibliu a učil sa po francúzsky. K samotnému vzdelávaniu ho podnecoval otec, a matka ho zoznamovala so škótskymi ľudovými piesňami, legendami a prísloviami. Ťažká práca na poli a podvýživa v mladosti sústavne podlamovali Robertovo zdravie, čo napokon v neskorších rokoch vyústilo do reumatického srdcového ochorenia. V lete roku 1772 začal navštevovať školu (hlavne preto, aby sa zdokonalil v písaní), no pri jej návšteve sa týždenne striedali s bratom Gilbertom a vždy jeden z nich pomáhal otcovi pri poľnohospodárskych prácach. Spolu s ostatnými súrodencami pracoval na otcových pozemkoch až do svojho dvadsiateho tretieho roku. Videl, ako mu otec pred očami chradne a tvrdá drina a smútok tohto životného obdobia do značnej miery zapríčinili depresie, ktoré ho potom často prenasledovali až do konca života. Na jeseň roku 1774 napísal svoju prvú pieseň: Raz som ľúbil, ktorú venoval Nellie Kilpatrickovej alebo Blairovej, dievčaťu, ktoré mu pomáhalo pri žatve. "Tak sa to u mňa," napísal neskôr, "začalo s láskou i poéziou."
Roku 1781 odišiel Burns do Irvinu, kde sa dal do podnikania v česaní ľanu, no pri búrlivej novoročnej oslave jeho dielňa do tla zhorela a vrátil sa domov úplne bez prostriedkov.
V roku 1783 bolo vznesené obvinenie voči Williamovi Burnesovi za neplatenie pozemkovej renty. Pre prípad, že by otec zbankrotoval, básnik spolu s bratom Gilbertom prenajali od rodinného priateľa Gavina Hamiltona pod svojím menom 118 akrovú farmu neďaleko malého mestečka Mauchline.
13. februára 1784 zomrel William Burnes na tuberkulózny zápal pľúc. Rodina sa odsťahovala na novú farmu pri Mauchline. V novembri sa Robert zoznámil s Jean Armourovou, dcérou dodávateľa stavebného materiálu, ktorá sa stala jeho najstálejšou životnou družkou a neskôr i manželkou.
22. mája 1785 sa narodila Burnsova prvá dcéra Elizabeth. Jej matka bola Elizabeth Patonová, slúžka na farme v Lochlee.

Básnikova matka sa o vnučku starala až do roku 1796, keď si ju k sebe zobrala Betsy Patonová, v tom čase už vydatá.
V januári roku 1786 si Burns rezervoval lodný lístok na cestu na Jamajku, pretože dúfal, že mu to pomôže zlepšiť si finančnú situáciu. Loď mala vyplávať koncom leta. Jean Armourová otehotnela a básnik sa s ňou chcel oženiť, jej rodičia však boli zásadne proti tomuto zväzku. Rozhorčený Jeaninou "zradou" sa začal uchádzať o priazeň Mary (alebo Margaret) Cambellovej, svojej Mary z hôr, ktorá však zakrátko zomrela. V tom roku posledný raz podpísal list priezviskom Burnes, odvtedy už vystupoval iba ako Robert Burns.
31. júla 1786 mu v Kilmarnocku vyšla zbierka: Básne, prevažne v škótskom nárečí (Poems Chiefly in the Scottish dialect). O tri týždne už zostalo zo 612 výtlačkov nepredaných len 13. Vzhľadom na svoj spoločenský úspech odložil odchod do cudziny. 3. septembra sa Jean Armourovej narodili dvojčatá, dcéra Jean (zomrela 1787) a syn Robert (zomrel roku 1857). Ich vzájomný vzťah sa obnovil a básnik sa rozhodol neemigrovať a hľadať v Škótsku sponzora pre ďalšie, rozšírené vydanie svojich básní. Vyšli roku 1787 v Edinburgu a vopred si ich objednalo 1300 záujemcov. Stal sa obľúbeným a jeho slabosť pre nežné pohlavie viedla k viacerým ľúbostným vzťahom, za čo, i kvôli viacerým básňam, hlavne však pre báseň: Svätuškárova modlitba, ho cirkev odsúdila. 3. marca roku 1788 sa Jean Armourovej, ktorú Burns prichýlil, pretože ju rodičia vyhodili, narodili ďalšie dvojčatá, dievčatká, no do mesiaca zomreli. Básnik, ktorý práve prežíval ľúbostný vzťah s inou ženou, po určitom váhaní uzavrel s Jean manželstvo (narodilo sa im dovedna 9 detí, no len traja chlapci sa dožili dospelého veku). Od roku 1787 sa Burns zaoberal zbieraním a úpravou škótskych ľudových piesní. Vedel, že úspech býva dočasnou záležitosťou, a tak sa po druhom vydaní svojich básní roku 1787 vrátil na vidiek a usadil sa na hospodárstve neďaleko Dumfries. Napokon sa vzdal hospodárstva, a aby zabezpečil rodinu, prijal miesto colného úradníka. Práci na ľudových piesňach sa však venoval aj popri plnení služobných povinností. Netajil sa svojimi sympatiami k udalostiam vo Francúzsku. Keď odzbrojl pašerácku brigu, tajne poslal revolučnej francúzskej vláde štyri ľahké delá. Jeho dar anglické úrady zhabali a Burns sa dostal na zoznam nespoľahlivých osôb. Keď sa francúzsko - britské vzťahy zhoršili, ochabli aj básnikove sympatie. V januári roku 1795 vstúpil z vlasteneckých dôvodov medzi Dumfrieskych dobrovoľníkov. V decembri vážne ochorel a 21. júla 1796 zomrel v dôsledku chronickej bakteriálnej infekcie, ktorá sa začala pravdepodobne už v jeho mladosti. 25.

júla, v deň jeho pohrebu, porodila Jean ich deviate dieťa, syna Maxwella, ktorý však o tri roky zomrel. Jean prežila svojho manžela takmer o štyridsať rokov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Robert Burns: životopis