Minister školstva barón Jozef Eotvos preložil Martina Čulena do Levoče a vymenoval ho za riaditeľa vyššieho kráľovského gymnázia.
Martin Čulen prišiel do Levoče začiatkom marca 1867 a ujal sa funkcie riaditeľa na kráľovskom katolíckom vyššom gymnáziu, ktoré patrilo medzi najväčšie stredné školy na Slovensku. Nemecké a maďarské obyvateľstvo v Levoči nebolo nijako naklonené slovenským snahám. Preto aj Levoča Čulena priateľsky neprijala. Funkciu riaditeľa preberal 11. marca 1867 a vykonával ju do 27. augusta 1868. Gymnázium v Levoči bolo na úpadku a úplne odnárodnené.
Penzionovaný Martin Čulen odchádzal z Levoče koncom augusta 1868 do kláštora pod Znievom. Ihneď začal pripravovať projekt na založenie prvého slovenského gymnázia v Znieve, ktorým chcel nahradiť stratu poslovenčeného bystrického gymnázia. Čulen mal v Znieve priateľa, richtára Jána Capka, v ktorom mal záruku, že mu pomôže realizovať svoj plán – založiť slovenské gymnázium. Musel byť však taktický a opatrný. Po mnohých ťažkostiach sa nakoniec podarilo Čulenovi zvolať na 6. augusta 1868 do Kláštora po Znievom prvé valné zhromaždenie zakladateľov, podporovateľov, patrónov a priaznivcov nádejného gymnázia. Valné zhromaždenie definitívne rozhodlo, že sídlom gymnázia bude Kláštor po Znievom, a že vyučovanie sa má začať v roku 1869.
Rôznymi formami sa hľadali prostriedky, ako finančne zabezpečiť prvé roky existencie školy. Využívala sa každá príležitosť na organizovanie zbierok: svadby, krsty, zábavy, osobitné spolky a rozličné iné akcie. Nepriatelia slovenského národa stále neverili, že sa Čulenovi podarí uskutočniť svoj cieľ pre nedostatok finančných prostriedkov. Nečakali, že aj evanjelickí kňazi a obyvateľstvo sa postavia kladne k myšlienke založenia prvého slovenského katolíckeho gymnázia a že dokonca ja finančne prispejú k jeho rýchlemu otvoreniu.
Dňa 5. augusta 1869 sa zišlo v kláštore pod Znievom 2. valné zhromaždenie patronátu a zakladateľov gymnázia. Zhromaždenie jednomyseľne zvolilo za riaditeľa gymnázia Martina Čulena a dalo mu plnú moc.
Do otvorenia gymnázia ostávali necelé dva mesiace. Okrem profesorov, učební, kabinetov, ubytovania žiakov, alumnea, najväčšia starosť mu ležala na pleciach – odkúpiť vhodnú budovu pre gymnázium. Keďže iného východiska nebolo, musel odkúpiť staršiu priestrannú poschodovú budovu ako dočasné riešenie, pretože mestská rada Znieva sa rozhodla vystaviť novú budovu.
3. októbra 1869 sa otvorili brány gymnázia. Nikto neočakával, že sa prihlási až 73 žiakov. Úsilie Martina Čulena bolo korunované úspechom. Osobne si s každým žiakom a jeho rodičmi pohovoril, aby zistil sociálne a finančné predpoklady pre štúdium, každého povzbudil a zabezpečil mu riadne ubytovanie a stravovanie. Absolútna väčšina študentov pochádzala z chudobných rodín.