Jeho prínos do teórie didaktiky a pedagogiky má svoje špecifické miesto a význam a v rokoch matičných je ojedinelý a priekopnícky.
Martin Čulen nezanechal po sebe nijaké pedagogické spisy, ani veľa článkov a úvah o pedagogickej práci, ani o didaktických otázkach. Dokonca ani v jeho torzovitej pozostalosti a korešpondencii nenachádzame okrem dvoch-troch kratších úvah o výchove a výučbe nijaké štúdie, ktoré by nám umožnili urobiť analýzu jeho názorov a teoretických predstáv o systéme, obsahu a metódach vzdelávania na školách. Jediné, čo nám zanechal a čo je pre pedagogickú slovenskú vedu z jeho odkazu najcennejšie, sú jeho dve učebnice a jeho naozaj ojedinelé, na tú dobu priekopnícke dielo uložené v „Nákrese učebného návrhu a rozvrhu pre samostatné kresťansko-katolícke reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom.
Čulenove pedagogické názory predovšetkým v oblasti teórie vyučovania vychádzali z učenia J. A. Komenského, pretože Čulenove názory na niektoré tieto otázky, ako je štruktúra vyučovacieho procesu, funkcie učiteľa, činnosť žiaka, metódy osvojovania si vedomostí, vyučovacie metódy a pod. úplne korešpondujú s názormi Komenského. Pritom Martin Čulen zdôrazňoval najmä otázky metodicko-didaktické a najviac zdôrazňoval dôkladnú pripravenosť učiteľa a jeho schopnosti tvorivo hľadať cesty pre kvalitnú výchovno-vzdelávaciu prácu. Martin Čulen z vedných disciplín za najväčšieho partnera pedagogiky považoval psychológiu. Zdôrazňoval dôkladné poznanie psychológie žiaka a využitie subjektívnych psychologických daností žiaka pre jeho všestranný harmonický rozvoj. Pritom mu išlo predovšetkým o mravnú, občiansku a národnú výchovu. Nezabúdal ani na rozvoj telesnej, estetickej a pracovnej výchovy. Zvlášť telesnú a pracovnú výchovu zakotvil vo svojom Učebnom návrhu ako nenahraditeľnú zložku celého výchovno-vzdelávacieho systému.
Osobitne je priekopnícky a pokrokový čin Martina Čulena v tom, že pri koncipovaní učebného programu zdôrazňoval nevyhnutnosť pracovnej (praktickej) výchovy, ktorej určil teoretickú i praktickú časť. Hovoril, že slovenský národ pri neúrodnej svojej pôde je odkázaný na priemyselné hospodárstvo. Chtiac tomu aspoň čiastočne odpomôcť, vzal „do návrhu i prostonárodnie hospodárstvo a horníctvo, čili lesníctvo, ovocinárstvo a včelárstvo".
Zaujímavá je Čulenova koncepcia štruktúry učebných predmetov, pomocou ktorej chcel vybudovať akýsi ucelený typ školy, akúsi organizačnú jednotku. Bola by zárukou, že po absolvovaní všetkých štyroch tried gymnázia by žiaci nadobudli také vedomosti a zručnosti, ktoré by ich oprávňovali pokračovať bez problémov buď v ďalšom štúdiu, alebo s úspechom pracovať v praktickom živote.
Prvým výrazným Čulenovým úspechom bolo napísanie učebnice aritmetiky.