Martin Čulen sa narodil dňa 31. mája 1823 v Brodskom, v rodine Štefana Čulena. Otcovu povahu zdedil zo všetkých troch synov (Martin, Michal, Štefan) práve Martin Čulen.
Do ľudovej školy začal Martin Čulen chodiť v roku 1830 v rodnom Brodskom. Po skončení ľudovej školy roku 1836 odviezol otec mladého Martina na štúdium gymnázia do neďalekej Skalice. Odtiaľ roku 1840 odišiel pokračovať v štúdiách do Trnavy, Bratislavy a v roku 1843 do Ostrihomu, kde aj zmaturoval. Martin Čulen počas stredoškolských štúdií bol ovplyvnený pokrokovými domácimi i zahraničnými spoločensko-politickými pohybmi, ale najmä sa oboznámil s myšlienkami a učením Jána Kollára. Filozofiu začal študovať v Trnave a teologické štúdia skončil roku 1848 na viedenskom Pázmáneu.
Martin Čulen ihneď po príchode začal na pôde Pázmánea organizovať Slovenský čitateľský spolok a slovanskú knižnicu. Vplyv spolku i knižnice presahovali múry Pázmánea a mal značne účinky aj medzi slovenskými občanmi vo Viedni, utvoril možnosti pre nadviazanie stykov so slovenskou inteligenciou, najmä juhoslovanmi, čo sa pozitívne odrazilo pre náš národný zápas už v revolučných rokoch 1848-49.
Slovenskí pazmánisti na čele s M. Čulenom a Michalom Chrástkom pozitívne zasiahli do jazykových sporov a začiatkom roku 1846 vydali ohlas v Slovenských národných novinách, že Štúrov spisovný jazyk nezavrhujú a žiadajú aj slovenských seminaristov v Pešti, Trnave, Nitre i v Bystrici, aby zaujali podobný postoj.
Revolučné roky zastihli Martina Čulena pripraveného. Rozhodol sa okamžite odísť na Slovensko a prihlásiť sa k Hurbanovým dobrovoľníkom. Pre dochodom na Slovensko ho však Vuk St. Karadžič presvedčil, aby sa zúčastnil pripravovaného Slovanského zjazdu v Prahe.
Po príchode na Slovensko Martin Čulen netušil, že aj on, ako mnoho iných slovenských národovcov, bol zapísaný na listine nebezpečných vlasti, a že po príchode do Skalice bol naň ho vydaný zatykač. Uchýlil sa do rodného Brodského a odtiaľ v noci cez rieku Moravu sa vydal na cestu do Prahy.
Slovanského zjazdu za zúčastnil ako riadny člen slovanskej delegácie a ako aktívny náhradný člen veľkého výboru Zboru česko-moravsko-sliezko-slovenského, v ktorom zo Slovákov boli aj P.J. Šafárik, J.M. Hurban, M.M. Hodža, Ľ. Štúr, J. Novák a ďalší.
Po prerušení zjazdu pražským povstaním sa Martin Čulen i ostatní slovenskí delegáti zjazdu zúčastnili bojov v pražských uliciach.