Pri kompozícii používa autor tradičnú schému: expozíciu - kolíziu - peripetiu - katastrofu- záver.

Literárne diela z čias pražského štúdia

- venuje sa ešte dedine, tiež problematike zemianstva. Už nie sú humorne ladené, venuje sa viac sociálnym otázkam, všíma si ľudí žijúcich na okraji spoločnosti: Na obecnom salaši, O Michale, Z našej hradskej, Pred skúškou, spomienkové prózy na školské roky Úvod k vakáciam, Vianočné oblátky, Mladé letá - opisuje študentské roky v Revúcej, dej sa rozvíja v čase rozdávania polročných vysvedčení do konca škôl. roku, je tu množstvo záberov zo študentského života i zo života dedinských farárov a richtárov. K vrcholným poviedkam tohto obdobia patria: Neprebudený - patrí k najtragickejšej próze. Autor sa tu prejavuje ako vynikajúci psychológ. Zobrazuje slabomyseľného pastiera husí Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej gazdovskej dcére Zuzke Bežanovie, ktorá mu žartom sľúbila, že sa zaňho vydá. Ondráš žije vo svojej chorej mysli v rozprávkovom svete a vážne sa pripravuje na svadbu. Zo žartu sa stáva tragédia, keď na Zuzkinej skutočnej svadbe s Janom Dúbravovie vypukne požiar a Ondráš v snahe zachrániť husi tetky Bežanovie, vrhne sa do plameňov s zahynie. Táto poviedka je jednou z mála Kukučínových próz, ktorá sa končí tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením. V prenikavom psychologickom obraze hl. postavy cítiť hĺbku autorovho ľudského i spoločenského.

Dies irae (Dni hnevu) - historickým pozadím pre tematickú i dejovú líniu je cholerová epidémia z r. 1874. Poukazuje na to, že peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a ovplyvňujú myslenie i konanie ľudí. Na postave starého Sýkoru Kukučín modeluje typ dedinského úžerníka, nepoznajúceho ani rodičovskú lásku, ani prirodzené ľudské city, ktorému v živote záleží iba na peniazoch. Preto, keď sa richtárovci zadĺžia, zakáže synovi Jurovi chodiť za ich Evkou, hoci ju má rád. Druhého syna dal na vojnu, pretože ho podozrieval z krádeže svojich peňazí. Jura, chorého na choleru a ležiaceho u richtárovcov, nejde ani pozrieť, iba náhodou sa dostáva k nim, keď mu zlodeji ukradli nazhŕňané peniaze. V závere starý Sýkora prežíva konflikt, prichádza na to, že peniaze nie sú všetko a preto sa vracia k chorému synovi, zmieri sa z richtárovou rodinou a je schopný nakoniec vnútornej obrody. Richtár Zima zasa trpí preto, lebo v mladosti zviedol chudobné dievča, a potom ho opustil. Zisťuje, že ženba s bohatou dedičkou mu nepriniesla šťastie. Nevykonal nič užitočné ani pre svoju rodinu, ani pre obec.