MARTIN KUKUČÍN

MARTIN KUKUČÍN

ŽIVOT:

- vlastným menom Matej Bencúr

- narodil sa v Jaseňovej na Orave

- štúdiá: ľudová škola v Jaseňovej, gymnázium v Revúcej v Martine a v B. Bystrici, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom

- učiteľ v Jasenovej

- pod tlakom maďarizácie odchádza študovať medicínu do Prahy

- krátky čas pôsobí ako lekár v Prahe, od roku 1893 je lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii, tu sa oženil s Pericou Didoličovou

- v roku 1907 odchádza na 7 rokov s chorvátskymi vysťahovalcami do Južnej Ameriky do Punta Arenas v Chile

- po 1. svetovej vojne po vzniku ČSR krátky čas žil na Slovensku, potom striedavo vo viacerých chorvátskych mestách

- r. 1928 ochorel na zápal pľúc a v nemocnici v Pakraci zomrel, pochovali ho v Záhrebe, no v tom istom roku jeho telesné pozostatky previezli na Slovensko a slávnostne ho pochovali na Národnom cintoríne v Martine

LITERÁRNA TVORBA:

Je rozsiahla, predstavuje najzávažnejšie hodnoty slovenskej prózy, prevažujú dedinské, menej študentské alebo pražské motívy, veľa námetov čerpá z Dalmácie i zo života chorvátskych vysťahovalcov v Južnej Amerike. Po r. 1918 sa venoval i historickým témam. Aj po žánrovej stránke je jeho dielo bohaté - písal črty, poviedky, novely, spoločenský román, historické romány, cestopisné črty, divadelné hry, literárno-kritické články a fejtóny. Jeho tvorbu delíme podľa miesta pobytu:

Práce zo Slovenska

počas učiteľovania v Jaseňovej píše krátke prózy z ľudového prostredia. Dôraz kladie na psychologickú a charakterovú kresbu postáv, na humorné ladenie s využitím slovnej a situačnej komiky: Z teplého hniezda, Veľkou lyžicou, Na Ondreja, Hony, Dedinský jarmok, Na jarmok...

Rysavá jalovica - je to obrázok zo života dvoch susedov, krpčiara Adama Krta a jeho kmotra Adama Trnku. Dej sa sústreďuje na kúpu a stratu rysavej jalovice. Humorné situáciu vyplávajú z komického hrdinu. Smiešny je už vonkajším výzorom - je malý, pokrivkáva a zhoda mena s krtom nie je náhodná. Adam je dobrák, ale pritom slaboch a priateľ alkoholu. Strach pred ženou Evou - jazyčnicou a jeho túžba po pití je zdrojom mnohých humorných scén. Ďaleká píla "na krajsvete, pri samučičkej Tramtárii" je predzvesťou nového života líšiaceho sa od pokojného a harmonického dedinského života spestreného len jarmokmi a oldomášmi.

Pri kompozícii používa autor tradičnú schému: expozíciu - kolíziu - peripetiu - katastrofu- záver.

Literárne diela z čias pražského štúdia

- venuje sa ešte dedine, tiež problematike zemianstva. Už nie sú humorne ladené, venuje sa viac sociálnym otázkam, všíma si ľudí žijúcich na okraji spoločnosti: Na obecnom salaši, O Michale, Z našej hradskej, Pred skúškou, spomienkové prózy na školské roky Úvod k vakáciam, Vianočné oblátky, Mladé letá - opisuje študentské roky v Revúcej, dej sa rozvíja v čase rozdávania polročných vysvedčení do konca škôl. roku, je tu množstvo záberov zo študentského života i zo života dedinských farárov a richtárov. K vrcholným poviedkam tohto obdobia patria: Neprebudený - patrí k najtragickejšej próze. Autor sa tu prejavuje ako vynikajúci psychológ. Zobrazuje slabomyseľného pastiera husí Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej gazdovskej dcére Zuzke Bežanovie, ktorá mu žartom sľúbila, že sa zaňho vydá. Ondráš žije vo svojej chorej mysli v rozprávkovom svete a vážne sa pripravuje na svadbu. Zo žartu sa stáva tragédia, keď na Zuzkinej skutočnej svadbe s Janom Dúbravovie vypukne požiar a Ondráš v snahe zachrániť husi tetky Bežanovie, vrhne sa do plameňov s zahynie. Táto poviedka je jednou z mála Kukučínových próz, ktorá sa končí tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením. V prenikavom psychologickom obraze hl. postavy cítiť hĺbku autorovho ľudského i spoločenského.

Dies irae (Dni hnevu) - historickým pozadím pre tematickú i dejovú líniu je cholerová epidémia z r. 1874. Poukazuje na to, že peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a ovplyvňujú myslenie i konanie ľudí. Na postave starého Sýkoru Kukučín modeluje typ dedinského úžerníka, nepoznajúceho ani rodičovskú lásku, ani prirodzené ľudské city, ktorému v živote záleží iba na peniazoch. Preto, keď sa richtárovci zadĺžia, zakáže synovi Jurovi chodiť za ich Evkou, hoci ju má rád. Druhého syna dal na vojnu, pretože ho podozrieval z krádeže svojich peňazí. Jura, chorého na choleru a ležiaceho u richtárovcov, nejde ani pozrieť, iba náhodou sa dostáva k nim, keď mu zlodeji ukradli nazhŕňané peniaze. V závere starý Sýkora prežíva konflikt, prichádza na to, že peniaze nie sú všetko a preto sa vracia k chorému synovi, zmieri sa z richtárovou rodinou a je schopný nakoniec vnútornej obrody. Richtár Zima zasa trpí preto, lebo v mladosti zviedol chudobné dievča, a potom ho opustil. Zisťuje, že ženba s bohatou dedičkou mu nepriniesla šťastie. Nevykonal nič užitočné ani pre svoju rodinu, ani pre obec.

Hlboko preciťuje ťarchu svojho položenia a to ho núti zdôveriť sa rodine a začať nový život. Poviedka sa končí harmonickým záverom, umožňujúcim spisovateľovi uplatniť mravné hľadisko. Keď báčik z Chochoľova umrie - v tejto poviedke zobrazuje zemianstvo. Na rozdiel od Vajanského i Šoltésovej bol autor presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života. Autor sa prejaví ako majster paradoxov pri zobrazovaní upadajúceho zemianstva, ale aj pri náčrte rodiaceho sa nového typu kapitalistického podnikavca. Zemianstvo predstavuje pán Aduš Domanický z Domaníc, vykreslil paradoxne a ironicky - navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá, nijaký majetok nemá a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Proti nemu stojí priekupník a podnikateľ Ondrej Tráva, ktorý má všetky znaky svojej triedy - dravosť, bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhŕňaní majetku. Ešte i jeho sny sú príznačné pre tento novorodiaci sa spoločenský typ. Sníva sa mu, že všetci ľudia sa premenili na ovce, on ich strihá, vlnu posiela v plných vagónoch v očakávaní veľkého zisku. Kukučín imponuje jeho životaschopnosť, no iróniou stíha aj tento nový typ egoistického podnikateľa "z ľudu". Autorovi sa práve konfrontáciou týchto dvoch protikladných spoločenských typov podarilo zachytiť základnú tendenciu spoločenského vývinu doby. Dej poviedky je pomerne jednoduchý. Obaja sa stretnú v krčme v Podhradí a Adušovi sa podarí vymaniť od Trávu desiatku ako preddavok za kúpený jačmeň. Keď Tráva prišiel po sľúbený jačmeň namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny, prázdnu stodolu a Adušovo prázdne vrecko. Záver poviedky je typicky kukučínovský, keď Aduš s Ondrejom zastanú pri jaseni nad hrobmi Adušových rodičov a zmieria sa. Ďalšie významné poviedky: Na podkonickom bále, Zakáša - darmo je, Mišo, Do školy, Zápisky zo smutného domu

Tvorba z bračského prostredia

- tu napísal niekoľko krátkych próz, cestopisných prác, román Dom v stráni. V poviedke Mišo II je etickým zámerom, otázka ľudského šťastia, povinnosť a sebaobetovanie.

Dom v stráni - dvojzväzkový román, vrcholné dielo z bračského prostredia, autor rozvíja námet z prostredia dalmatínskej dediny, no možno v ňom postrehnúť aj obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19. storočia.

V popredí záujmu autora je problém lásky na podklade majetkových a triednych rozdielností, zasadený do životného príbehu dvoch rodín - starého rozvážneho sedliaka Mateho Beraca a statkárky šory Anzuly. Napätie v ľúbostnom vzťahu medzi mladým statkárom Dubčićom a Mateho dcérou Katicou odzrkadľuje existujúce sociálne rozpory spoločnosti. Hlavným hrdinom románu je hrdý, sebavedomý težak (sedliak) Mate Berac. Je to silný jedinec s pozitívnymi vlastnosťami, predstaviteľ sedliackej patriarchálnosti, tradície. Najmladšia Beracova dcéra sa najviac vzdiali od jeho životných predstáv a názorov a stavia sa k nim kriticky. Láska Nika a Katice má v románe svoj začiatok, vyvrcholenie i rozplývanie, keď u Katice po prvotnej vypočítavosti vzrastá láska k Nikovi, u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy, skepsy. Predstaviteľkou statkárstva je šora Anzula Dubčićová. Autor ju obdaril kladnými vlastnosťami, múdrosťou rozvážnosťou a pracovitosťou. Predstaviteľom podnikateľskej sféry je obchodník Zandome. Jeho životným cieľom je jedine zisk a bohatstvo. Autor v románe využíva všetky tri zobrazovacie postupy: epický, lyrický i dramatický. Lyrický postup uplatňuje pri zobrazovaní pocitov hrdinov, pri opisoch a úvahách, dramatický pri priamych rozhovoroch medzi postavami. Cez ľúbostný príbeh odhaľuje autor rozpad rodového patriarchálneho života sedliactva, stelesneného Matejom Beracom a jeho rodinou a splývanie statkárstva s buržoáziou (Zandome).

Kompozične tvorí román 4 časti:

a) Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou

b) Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k sedliactvu

c) Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a Zandomeho o jeho urýchlenie

d) Smrť Mateho Beraca ako symbolický epilóg románu

Základným ideovo-kompozičným prvkom románu je nepreklenuteľnosť spoločenských tried, kontrast života a smrti, rozumu a citu. Záver románu predstavuje obraz zomierajúceho Mateho Beraca. Pri smrteľnej posteli sa zhromaždila celá rodina a známi. Tu Katica sľubuje otcovi, že sa vydá za sedliackeho mládenca Paška Bolica. Šora Anzula je spokojná, lebo syn Niko dáva prednosť panskému dievčaťu Dorici Zorkovičovej. Konflikt románu autor už nerieši harmonicky.

Cestopisné črty: V Dalmácii a na Čiernej Hore, Rijeka - Rohič - Záhreb, Prechádzka po Patagónii, Dojmy z Francúzska

Tvorba po r. 1918 - román Mať volá - opisuje život chorvátskych vysťahovalcov v čílskom meste Punta Arenas. Zamýšľa sa nad príčinami vysťahovalectva, nad zmyslom peňazí, pričom k lepším časom spája s mravnou odrodou ľudských vzťahov.

Celým románom preniká silná túžba po domove.

HISTORICKÉ ROMÁNY:

Lukáš Blahosej Krasoň - vracia sa do rokov uzákonenia spisovnej slovenčiny, keď sa obidva práve sa formujúce národy, český a slovenský, ocitli pred riešením vzájomných vzťahov

Bohumil Valizlosť Zábor - ukázal štúrovcov v drobnej práci za kultúrne, mravné, hospodárske a politické povznesenie slovenského národa.

HISTORICKÉ NOVELY:

Košútky, Klbká - zobrazujú boj slovenských dobrovoľníkov v rokoch

1848-1849.

HISTORICKÁ PRÓZA:

Rozmarínový mládnik - opisuje časy Bachovho absolutizmu.

DIVADELNÉ HRY:

Komasácia - je o sceľovaní pozemkov ako ochrany dediny pred cudzími živlami zvonku

Bacúchovie dvor - rieši problém vysťahovalectva

Obeta - je vlastne divadelným prepisom románu L. B. Krasoň

- tieto hry sú málo výrazné

Martin Kukučín svojím rozsiahlym celoživotným dielom položil také základy slovenskej realistickej prózy, na ktorých sa mohla rozrastať nielen do šírky, ale prenikať do hĺbky ľudskej a spoločenskej problematiky. Podstatná časť jeho umeleckého diela si zachovala živú čitateľskú hodnotu a neprestáva byť aktívnou zložkou našej kultúry a literatúry ani dnes.