Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ľudovít Štúr životopis
Dátum pridania: | 16.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | babinka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 061 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.1 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 13m 30s |
Pomalé čítanie: | 20m 15s |
Medzi odporcov novej formy jazyka sa zaradili nielen poniektorí českí vlastenci, ktorí tento čin chápali ako zradu národnej veci a odtrhnutie sa od Čechov, ale aj Šafárik a najmä Ján Kollár, ktorého aktivity proti novej slovenčine, ako aj proti novinám prekračovali rámec korektnosti. Štúrovci vysvetľovali na všetky strany nevyhnutnosť tohto kroku a v roku 1846 vydal Štúr Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a v tom istom roku svoje jazykovedné dielo Náuka reči slovenskej, v ktorom spísal základy novej gramatiky. Na štvrtom zhromaždení Tatrína v auguste 1847, ktoré sa konalo v Čachticiach, sa zástupcovia katolíkov aj evanjelikov definitívne dohodli na spoločnom používaní nového spisovného jazyka. Ďalšia úprava slovenskej gramatiky, prechod z fonetického princípu na etymologický, bola zavedená reformou Michala M. Hodžu a katolíka Martina Hattalu v r. 1851/52. Rozhodovania o gramatických zmenách sa zúčastnili aj Ľ. Štúr, J. M. Hurban, Ján Palárik, Andrej Radlinský a Štefan Závodník. Takto kodifikovaná slovenčina sa neskôr stala jednotným jazykom všetkých Slovákov.
Slovenskje národňje novini boli svojim obsahom zamerané na buditeľskú a osvetovú činnosť, na sociálne práva a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Činnosť Štúra a ďalších redaktorov však sťažoval prísny cenzor, ktorý svojimi zásahmi okliešťoval články novín.
Štúrove ďalekosiahle plány, ktoré nosil v mysli už od príchodu z Halle, však siahali ďalej ako po redaktorskú činnosť. V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval práva svojho ľudu. Jeho najväčším politickým protivníkom sa stal liberál Lajos Kossuth, s ktorým síce mal v niektorých sociálnych otázkach zhodné názory, ale v chápaní princípu národnej slobody sa výrazne obchádzali. Snemové obdobie prerušili revolučné dni meruôsmeho roku.
Búrlivé udalosti vo Francúzsku roku 1848 našli svoju odozvu aj v habsburskej monarchii. Vydobyté sociálne práva dávali ľudu väčšiu mieru slobody. Štúr nové hnutie s radosťou privítal v úvodníku svojich novín. V marci povstala proti Viedni Pešť a žiadala väčšiu mieru nezávislosti. Ústupky viedenskej vlády Maďarom dávali tušiť komplikácie pre slovenskú stranu a hrozbu zosilnenia maďarizácie. Preto boli skoncipované Žiadosti slovenského národa, ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko - maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Po ich verejnom vyhlásení vydala maďarská vláda na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač.
Zdroje: www.stur.sk
Súvisiace linky
Podobné referáty
Ľudovít Štúr životopis | SOŠ | 2.9305 | 700 slov | |
Ľudovíť Štúr životopis | SOŠ | 2.9693 | 902 slov | |
Ľudovít Štúr životopis | SOŠ | 2.9074 | 700 slov | |
Ľudovíť Štúr životopis | SOŠ | 2.9509 | 2884 slov | |
Ľudovíť Štúr životopis | SOŠ | 2.9667 | 499 slov | |
Ľudovít Štúr životopis | SOŠ | 2.9386 | 928 slov | |
Ľudovít Štúr životopis | SOŠ | 2.9526 | 419 slov | |
Ľudovít Štúr životopis | SOŠ | 2.9295 | 945 slov | |
Ľudovít Štúr životopis | SOŠ | 2.9531 | 592 slov |