Po jej zahanbujúcej odpovedi vytriezve zo svojho ľúbostného ošialu a píše:
-
„Žabky, žabky vo kaluži, tak, tak, tak,
zaspievajte Mandragore kvak, kvak, kvak!
Vy, ľudkovia, ktorým všetky zbiť velí,
zbite jednu len ropuchu v kaštieli.
Žabky moje, pyštky zlaté, tak, tak, tak,
zaspievajte Mandragore kvak, kvak, kvak!
(Dielo I, s. 397)

Záborský vychádzal typologicky zo staršieho konceptu literatúry, než bol romantický, mierou vecí je preňho rozumnosť a toto racionalistické východisko ho viedlo k odmietaniu všetkého iracionálneho, do sféry ktorého patrila aj blúznivá romantická láska.










































-11-.