Najelementárnejším východiskom jeho drám, veselohier, frašiek a scénických obrazov je staronový spor racionalistického univerzalizmu s romantickým partikularizmom, ako ho stelesňuje najmä postava tzv. samozvanca. Hrdinovia Záborského divadelných hier však nezaprú svoj klasicistický rodokmeň, tak ako forma jeho drámy neodtají, že je vlastne epikou prepísanou do dialógov. Hybnou pákou jeho tragédií sú krízové situácie dejín, zakotvené v momentoch zrady a nesvornosti. Záborského historické drámy sa tematicky členia do troch väčších celkov:
1. Otvára ich cyklus jedenástich hier z dejín Veľkomoravskej ríše a dejín slovensko-uhorských, dodatočne nazvaných slovenská kalvária (Posledné dni Veľkej Moravy, Odboj Zadunajských Slovákov, Arpádovci, Bitka u Rozhanoviec, Huňadovci, Dóža a i.). Voľne sa k nim druží dráma Holub s témou slovenskej účasti v revolúcii 1848-49. 2. Druhým celkom je súbor hier z dejov srbsko-uhorských (Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska a Ďorde Čierny).
3. Tretí cyklus tvorí deväť drám z čias lžidimitrijovských nepokojov v Rusku (Ubitie Dimitrija, Ocárenie Dimitrija, Lžedimitrij v Poľsku, Pád Godunovových ai.). Ďalšie drámy, činohry a frašky (Jánošíkova večera, Bohatý okrádač, Pytač, Pansláv a populárna veselohra Najdúch) vyšli tak ako historické cykly zásluhou Jozefa Viktorina vo vydaniach: Básne Dramatické, Lžedimitrijady čili búrky lžedimitrijovské v Rusku a divadelné hry. Okrem toho vytvoril Záborský ešte viacero veselohier a frašiek. Z nich je umelecky najhodnotnejšia 5-dejstvová veselohra: NAJDÚCH. Zobrazuje tu komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou Je to satira na slovenské zemianstvo. Statkár Kobozy utráca majetok a jediné východisko vidí v bohatej neveste. Jeho syn Gejza sa vyznačuje nadutosťou a hlúposťou. Predstavuje mravný úpadok zemianstva. Pokrok predstavuje Jablonkay. Záborského postavy sú zosmiešnené, často zveličené, alebo zjednodušené.
Hra je akoby jedna epizóda z Kalinčiakovej Reštaurácie – zobrazuje komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou. Tento obrázok rozkladu feudálnych vzťahov na pozadí predzvestí rebelantských nálad ľudu v predrevolučných rokoch je najčastejšie inscenovanou Záborského dramatickou prácou.
V hre vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Máňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča donútené biedou donesie svoje dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca, mladý pán Gejza, ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť.