Hľadá stopy po bombách, zničené dediny Dúfa, že nájde domov tak ako ho zanechal a cesta začína potvrdzovať jeho predstavy len dovtedy, kým nedorazí do rodného mesta. Ako prechádza ulicami mesta nachádza jeden rozbitý dom za druhým a celé ulice sú vybombardované. Oblúková osemnásť je zničená, rodný dom je zničený a jeho ilúzie o nedotknutom domove sa rozplývajú (sú zničené). Noc strávil v troskách. Keď sa ráno prebudil a v dennom svetle zbadal mesto, ktoré teraz vyzeralo ako rozhrabané mravenisko, pripadalo mu ako keby bol niekde v Rusku. Odišiel na radnicu aby sa dozvedel niečo o osude svojich rodičov ale celé mesto ležalo v chaose a každý sa staral najprv o seba až potom o iných. V meste už nieje nič tak ako predtým. Všetko sa zmenilo. Ľudia sa boja hovoriť a vychádzať na ulicu, väčšina jeho známych ho síce spoznáva ale on ich nie. V ten deň prvýkrát uvidí Alžbetu. Jej otec je v koncentračnom tábore a ona pod dohľadom nacistickej fanatičky. On sám sa ubytuje v kasárňach a stále neprestáva hľadať svojich rodičov spolu zo svojím novým priateľom v nešťastí Bőtcherom, ktorý už päť dní hľadá svoju ženu. Po troch dňoch hľadania narazí na Alfonza Bindinga, ktorý je teraz okresným veliteľom. Bezstarostný Alfonz ho pozve na pohárik zapiť jeho dovolenku a tak má Graeber príležitosť zoznámiť sa zo svojím „starým kamarátom“ z detstva. Je to celkom bezstarostný človek, ktorý nieje zaťažený takou maličkosťou ako je rozmýšľanie a len sa raduje zo života. Spozná v ňom prvého človeka, ktorý mu chce nezištne pomôcť, bez obvyklých opatrníckych okolkov, na ktoré bol Graeber doteraz zvyknutý. No stále je preňho hlavnou úlohou nájdenie rodičov. Hľadal už aj na cintoríne ale po rodičoch nikde ani stopy. Chýlilo sa k večeru a on išiel navštíviť Alžbetu ale on nebola doma na prvý raz lebo robila v továrne na vojenské kabáty. Prišla až večer a tak spolu išli von. Mesto mu začínalo pripadať frontovo. Všetky okná museli byť zatemnené a ľudia sediac doma očakávali ďalší nálet lebo bolo jasno a od toho posledného uplynuli už nejaké tie dni. Sedeli na v parku nad mestom a to bolo čierne ako uhoľ a oni tam sedeli a mlčali. Snívali o rozsvietenom Švajčiarsku, krajne svetla a mieru. „ Bolo nám dané svetlo a urobilo z nás ľudí. Ale my sme ho zavraždili a premenili sme sa znovu na jaskynných ľudí. Prespal sa až do polky nasledujúceho dňa a išiel pozrieť na radu Fresenburga starého učiteľa náboženstva Pohlmana do školy ale ten už bol na čiernej listine a neučil. Odišiel sa pozrieť na Oblúkovú 18 do rozbombardovaného domu rodičov ale nič nové nenašiel. Večer išiel za Alžbetou. Pani Lieserová už jeho príchod nijako nekomentovala.