Ráno sa išiel pozrieť na Oblúkovú 18, a našiel tam nových prisťahovalcov, ktorý sa zahniezdili v ruinách domu. Je Nedeľa a oni majú voľný deň lenže začne pršať. Rozhodli sa, že sa vezmú. Graeber si šiel nafasovať novú uniformu a medzitým ako mu ju vyčistili ( ona nebola vlastne až taká nová), išiel pozrieť kamaráta Mutziga, ktorý mal amputovanú ruku. Bol na oddelený pre amputovaných. Graeber sa tam necítil veľmi dobre, vedel, že je na tom príliš dobre a, že sa tam vôbec nehodí. Išiel za Pohlmanom, lebo mu to sľúbil, ale aj preto, že v prípade, že by sa gestapo začalo zaujímať o Alžbetu musel ju niekde ukryť a Pohlman o takých veciach vedel oveľa viac ako on. Svadba prebehla bez väčších problémov. Alfonzovi nič nepovedal lebo nechcel mať na svadobnom liste meno okresného veliteľa ale zhodou okolností mal za svedka SS obersturmbannfuhrera. Pohlman dal Graeberovi knihu o Švajčiarsku, a znovu sa prebúdza myšlienka o úniku s vojny. Lenže z tej ich vytrhne ďalší nálet. Bomby zasiahli aj továreň, kde pracovala Alžbeta. Zrazu sa v ňom objavil nový druh strach, strach aký ešte nepoznal. Bežal do továrne pri vybuchujúcich bombách a zistil že Alžbeta je v poriadku. Zápalná bomba úspešne podpálila Alžbetin dom a takýmto spôsobom sa konečne zbavila minulosti, aj keď teraz nemali kde bývať. Prespali na ulici. Pohlaman nebol doma, ak keď prišiel bol s ním aj Jozef, utečenec z koncentráku. Išiel pozrieť Alfonza, lenže na jeho veľké prekvapenie ho vybombardovali a on zahynul v pivnici. Ubytoval sa v kostole. Na ďalší deň našiel dopis od rodičov, že ich previezli transportom. Graeber našiel hostinec U Wittov, kde sa neskôr aj Alžbeta ubytovala. Graeber prevzal u gestapa popol Alžbetinho otca, ale rozhodol sa, že jej nič nepovie. Pochoval ho na dvore kostola. Jeho dovolenka sa blížila do konca. Nechcel aby ho Alžbeta odprevádzala na vlak späť na frontu. Odchádzal o šiestej. Keď prišiel na front boli o 100 kilometrov späť. Z pôvodnej partie tam toho už veľa neostalo. Bolo tam hodne mladých chlapcov, ale tí sa rýchlo striedali. Boj bol dosť chaotický a zo 120 mužov žilo najviac 50. Po troch dňoch váľania sa v bahne sa stiahli. Zhromaždili sa niekoľko kilometrov za frontov a počet im obnovili na 120. Chytili „partizánov“, ruského starca dve ženy a chlapca. Nahovárali ho aby ich pustil a oni mu pomôžu prežiť vojnu. Nakoniec, keď ich opäť povolali zo zálohy, rozhodol sa, že ich pustí. Pribehol Steinbrenner aby ho zavolal na zhromaždisko a popravil Rusov. Graeber mu to nedovolil a keď Steinbrenner siahol po revolvery zastrelil ho. Pustil Rusov lenže tí zasa zastrelili jeho.