Ján Botto

Najmladší zo štúrovských básnikov, pochádzal z roľníckej rodiny. Narodil sa
27.1.1829 vo Vyšnom Skálniku. Nižšie gymnázium vychodil v Ohžďanoch (ZŠ). Ešte v chlapčenskom veku prežil bolesť nad stratou matky, ktorej pamiatku zvečnil v básni "Prvý sen". Spomienka na matku ho sprevádzala celý život. Na radu svojho rektora sa žiadal na lýceum do Levoče, kam onedlho prišla celá skupina žiakov Lˇ. Štúra.Ulohu Šťúra prevzal v Levoči Ján Francisci, ktorý prednášal český jazyk, no súčasne uvádzal do života slovenčinu. Botto bol od začiatku horlivým členom krúžku Jednoty mládeže slovnskej. Zapisoval ľudové povesti a piesne, hrával divadlo a prispieval vlastnými básňami do literárnych časopisov Źivot,Holubica. Z levoče odišiel 1848 na zememeračské štúdium do Pešti. Na revolúcii sa aktívne nezúčastnil, ale privítal ju básňou Pochod.
Ako inž. zememerač pôsobil v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici. Neoženil sa, žil tichým životom básnika,ktorý reagoval len na význačné národné udalosti príležitostnými básňami,udržujúc zápal a vieru štúrovskej generácii. Na jeho byte v Banskej Bystrici sa schádzala študujúca mládež a básnik v nej oživoval záujem o slovenskú literatúru.
Skonal náhle na porážku srdca 28. apríla 1881. Jeho pohreb za účasti mnohých národovcov i ľudu z okolia bol tichou manifestáciou.

TVORBA:
Bottoveprvotiny majú charakter zveršovaných ľudových rozprávok alebo piesní (víťazí dobro nad zlom,svetlo nad tmou,trpiaci nad násilím).
Botto však vedel, ako ostatní štúrovci,že bez veľkých obetí nebude víťaztva.
V Báji na Dunaji zobrazil junáka,ktorý sa hodil do vĺn Dunaja, aby oslobodil "húsku bielu s červenými ústy (junák-Šťúr,biela húska - slovenčina,národ)".
No ľudu najznámejším hrdinom bol v mnohých piesňach ospevovaný Jánošík.
Opísal ho v lyrickoepickej skladbe "Smrť Jánošíkova". Vyšla v roku 1852 v almanachu Lipa. V poznámkach napísal:
"Nechcel som životopis písať toho priestupníka vo sv. Mikuláši odsúdeného a odpraveného, ale chcel som maľovať toho junáka slobody, v ústach slovenského ľudu žijúceho..."
Jánošík je symbol stáročnej túžby po slobode, hrdina, v ktorom sa stelesnil ľudový odboj proti feudalizmu.


Smrť Jánošíkova: lyrickoepická skladba
Téma: (jadro) Chytenie Jánošíka, jeho uväznenie a poprava
Idea: (hl.

myšlienka) Myšlienka slobody a odboja, "cesta k slnkuslobody".
Botto skladbu rozvrhol na deväť spevov, ku ktorým pripojil predspev "Úvod".
1.
Jánošíka a jehodružinu, slobodných a smelých bojovníkov proti pánom, predstavuje krátko v prvom speve. Koniec spevu je obraz opustenej družiny, ktorá žiali nad uväznením Jánošíka.
2.
V druhom speve sú výjavy, dobre známe v ľudových povestiach, ako zradeného Jánošíka chytili,ako naposledy ukázal svoju ohromnú silu,kým mu nepreťali čarovný opasok
3.
Tretí spev je žalospevom Jánošíkovej milej,ktorá sa lúči s milým i so svojím životom.
4.-5.
Štvrtý a piaty spev oplýva romantickými scenériami noci vo väzení. Jánošík uvažuje o svojich činoch a nespravodlivosti, páchanej na ľude.
Jánošík ospravedlňuje svoje zbojníčenie tým,že už nemohol zniesť ťažké muky nevoľného ľudu,že povstal,abypravde naučil pyšných vrahov.
6.
Báseň vrcholí v šiestom speve,kedˇsa kňaz dáva Jánošíkovi modliť pred popravou.Jánošík odmieta:"Nie otče,ja už idem,za mňa sa netreba..."
Káže kňazovi modliť sa za tých biedných ľudí,"za ľud nešťastný,za to choré dieťa..."
7.
V siedmom speve Jánošík sa pohľadom lúči s rodným krajom. Vidí ho akoby zo štítov hôr: "Dole-sedliačik orie na nevlastnom poli, a hore- ohník horí na Kráľovej holi".
Jánošík hrdo spomína na svoj boj proti trom stoliciam. Stojí ako víťaz,ako sudca krívd,páchaných na ľude.
8.-9.
Osmy a deviaty spev je oslávením Jánošíka ako nehynúceho symbolu a boja proti krivde. Spev - budúceho víťazstva slobodného ľudu nad porobou.

Ostatná Bottova tvorba je príležitostná. Výnimku tvoria tri balady:
"Źĺtá ľalia"- o porušení manželskej prísahy
"Ctibor"-o bezohľadnom pánovi Beckova
"Margita a Besná"-
o žiarlivej vdove,ktorá svoju pastorkyňu zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu a sama pod ťarchou výčitiek pomätená,na tom istom mieste nájde smrť.