Historické pozadie činnosti Jána Palárika

Výbuch politickej a sociálnej nespokojnosti, ktorý nadobudol v meruôsmych rokoch veľké a nebezpečné rozmery, podnietil Viedeň zaviesť opatrenia na zabezpečenie účinnej a stabilnej hegemónie Rakúska. Všetky ústupky voči nemeckým národom sa zdali byť nebezpečné a škodlivé pre záujmy Habsburgovcov. Vo vnútroštátnej politike boli metódy Alexandra Bacha v diametrálnom rozpore so skúsenosťami národov rakúskeho cisárstva. Alexander Bach, pred rokom 1848 vychýrený radikál, sa stal vo funkcii ministerského predsedu dôsledným zástancom absolutizmu, centralizmu a konzervatívnej politiky. Bachov režim zrušil ústavu, ktorú panovník udelil Maďarom v roku 1848 a Uhorsko opäť zostalo iba administratívnou jednotkou habsburskej monarchie. Bachova politika bola proti každému separatizmu a potláčala akékoľvek národné hnutie; germanizácia tlačila rovnakou mierou Maďarov aj Slovanov. Treba však podotknúť, že i v čase najtvrdšieho centralizmu rakúsky nacionalizmus nikdy nevymyslel a nikdy nemal v úmysle presadzovať ideológiu rakúskej jednojazyčnej monarchie. Ba naopak, panovník vyhlasoval rovnoprávnosť všetkých občanov nielen pred zákonom, ale aj rovnoprávnosť národov – i keď len dvoch – za daných okolností to bola iba číra ilúzia.
Váhavý postoj Viedne počas vojny na Kryme, predovšetkým však porážka rakúskeho vojska v zrážke pri Piemonte, spôsobili monarchii katastrofálnu finančnú situácia. František Jozef bol prinútený zosadiť Alexandra Bacha a urobiť niekoľko koncesií na zavedenie konštitučného režimu. Októbrový diplom z 20.10.1860 mal uspokojiť predovšetkým Čechov a Maďarov, ktorí boli najväčšími odporcami centralizmu. Podľa tohto cisárskeho rozhodnutia Čechy a Uhorsko mali mať svoj parlament, ktorý bal byť oprávnený delegovať určitý počet poslancov do cisárskeho snemu – najvyššieho zákonodarného orgánu celej monarchie. Lenže ani októbrový diplom, ani februárový patent z 26.11.1861 neuspokojili túžby Maďarov, hoci sa im ešte vo väčšej miere priznávali historické práva Uhorského kráľovstva a nadvláda Maďarov na jeho území. Maďari požadovali, aby boli znovu uvedené do platnosti zákony z roku 1848 a klauzuly pragmatickej sankcie. Tieto požiadavky zalarmovali ostatné nemaďarské národy Uhorska, pretože zrušená ústava z roku 1848 im nezaručovala nič.
Spravodlivým a demokratickým volebným zákonom sa mohol tento problém bez ťažkostí vyriešiť, ale vláda šikovne využila voľby, a tým udusila ašpirácie ostatných národov.