V Paríži na dvore svojej tety Márie, ktorá sa krátko pred tým stala francúzskou kráľovnou, študoval na univerzite slobodné umenia a učil sa jazyky. Po svojom kmotrovi kráľovi Karolovi IV. Siličnom prijal aj birmovné meno Karol a oženil sa s jeho sesternicou (1323). V rokoch 1331 - 33 pôsobil ako správca talianskej luxemburskej dŕžavy Koncom augusta 1333 si časť českej šľachty vynútila, aby sa vrátil do Čiech a ujal sa tu vlády (ako moravské markrabě v rokoch 1334 - 46). Po smrti svojej matky r.1330 sa po návrate do Čiech klania jej hrobu ako syn hlásiaci sa vždy ku Přemyslovskej tradícií práve svojej matky. Roku 1337 Ján Luxemburský oslepol na pravé oko. V septembri roku 1340 v predtuche smrti a zaťažený slepotou spísal Ján Luxemburský vo francúzskom Bouvines záveť, v ktorej vyjadril prianie byť pochovaný v Luxembursku a rozdelil svoju krajinu medzi troch synov: Luxembursko pre najmladšieho Václava, Morava pre Jána Henricha a Čechy so Sliezskom pre prvorodeného Karla. 11. 6. 1341 bol snemom vtedajší zástupca kráľa Karol prijatý za budúceho kráľa. Roku 1344 dosiahol založenie pražského arcibiskupstva. Vďaka diplomatickej obratnosti kráľa Jána a jeho strýka Balduina, trevírskeho kurfirsta, a s pomocou pápeža Klementa VI. bol zvolený r. 1346 za rímskeho kráľa, na úkor kliatbou postihnutého cisára Ľudovíta Bavora, po ktorého smrti (1347) dosiahol nekonečného uznania. 26.augusta 1346 životnú púť kráľa Jána, siedmy rok celkom slepého, dôstojne ukončila smrť v bitke pri Kreščaku. Táto bitka bola vlastne prvým väčším stretnutím v tzv. storočnej vojne medzi Francúzskom a Anglickom. 1347 bol korunovaný svätováclavskou korunou za rímskeho kráľa, ktorú nechal pre tento účel nanovo zhotoviť (Bonn). Ako český panovník naviazal takmer vo všetkých smeroch na Přemyslovskú tradíciu. Dosiahol posilnenie kráľovskej moci i významného rastu prestíže českého štátu. Neobišlo sa to bez kompromisu s politickými nárokmi šľachty, ako dokazuje sťaženie navrhovaného celozemského zákonníka, neskôr tzv. "Majestas Carolina", ktorý obmedzoval slobody šľachty. Roku 1348 položil základy vysokého učenia, neskoršej Karlovej univerzity(7.4.1348), Nového Mesta pražského a Karlštejna (vystavaný pre funkciu úschovy ríšskych relikvii); dal postaviť kamenný most cez Vltavu a upraviť kráľovský palác Pražského hradu, pokračoval v stavbe chrámu sv. Víta, pre mníchov slovanskej liturgie zriadil kláštor Emauzy (bola to jediná stavba dokončená za vlády Karla IV.). Ohromujúca stavebná aktivita Karla IV., ktorá spravila od polovice 14.stor.