sa ako silný veriaci počas svojho života i priamo zapájal do problému pápežskej schizmy, pričom pri sklonku svojho života aj dosiahol na istý čas svoj cieľ (návratu podporovaného pápeža Rehora XI. do Ríma). Svoje životné úsilie sa Karol IV. pokúsil vyložiť v autobiografickom diele "Vita Karoli Quarti" (1346). Počas jeho vlády boli jeho najbližšími spolupracovníkmi arcibiskup Arnošt z Pardubic a kancelár Jan zo Středy. Karol IV. bol hlboko pobožný (denne čítal breviár), rovnako i dobovo poverčivý. Bol mecenášom umenia. V Taliansku mal svoj pôvod i Karlov príklon k odkazu sv. Augustína a augustínskemu hnutiu, ktoré sa stalo základom celého jeho duchovného habitu. Ten tvorí odvrátenú tvár jeho "svetského" profilu realista,, až mrazivého pragmatika, majstra v organizovaní politických prostriedkov i znalca moci peňazí. 29. 11. 1378 vo veku 62 rokov zomrel na zápal pľúc po úraze (zlomenina stehenného krčku) Karol IV., cisár rímsky a kráľ český, najväčší panovník, ktorý kedy sedel na českom tróne.