Obdobie humanizmu a renesancie malo nepochybne veľký prínos pre ľudstvo. V tomto období posobilo veľa významných učencov, mysliteľov a filozofov. ŽIVOT ERAZMA ROTTERDAMSKÉHO

Rok narodenia E. Rotterdamského nie je presne známy. V roznych prameňoch možeme nájsť rok 1466, 1467, ale aj rok 1469. Jeho rodiskom bol pravdepodobne Rotterdam. Jeho matka bola dcéra lekára a jeho otec bol duchovný Geert z Goudy. Do školy chodil v Goude, potom v Utrechte a v Deventeri. Keď mal štrnásť rokov osirel a poručník ho dal do kláštornej školy. V sedemnástich vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Steyne. Tu si ho všimol biskup z Cambrai a tak, aby sa mohol Erazmus stať jeho sekretárom, bol v roku 1492 vysvetený za kňaza. Potom dva roky študoval v Paríži. V roku 1502 sa stal profesorom v Louvaine a po štvorročnom posobení v talianskych univerzitných mestách získal hodnosť profesora teológie. V Anglickom Oxforde získal doktorské diplomy, v Cambridgi posobil ako profesor. Na pozvanie Ferdinanda sa stal vychovávateľom princa, neskoršieho kráľa KarolaV. Pre princa napísal pedagogickú úvahu Výchova kresťanského kniežaťa.

Erazmus striedal bydliská v Bruseli, Antverpách, Louvaine. Od roku 1521 sa však trvalejšie usadil v Bazileji a venoval sa prekladateľskej a editorskej práci. Vrcholným výsledkom bolo vydanie povodného textu Nového zákona, jeho latinský preklad a parafrázy, na ktorých pracoval v rokoch 1517 až 1523. Týmito prácami si získal úctu celej Európy. Medzi vzdelancami zaujímal miesto ako Voltair svojej doby. Viedol rozsiahlu korešpondenciu takmer s celou Európou. V období nemeckej reformácie najprv sympatizoval s Lutherom, no neskor sa postavil na stranu pápeža.

Keď sa v Bazileji strhli reformačné politické nepokoje, odišiel do Freiburgu. Zdržal sa tu šesť rokov a prekladal Augustína, Chrysostoma, Aristotela, Demostena. V roku 1535 sa vrátil do Bazileji. Pápež Kliment VII. ho ustanovil za deventerského prepošta a pripravovala sa voľba za kardinála. Erazmus sa ale zvolenia nedožil, lebo v noci z 11. na 12. júla 1536 zomrel. Pochovaný bol v katedrále v Bazileji. DIELA ERAZMA ROTTERDAMSKÉHO

Erazmus bol veľmi plodným autorom a zanechal obrovské literárne dedičstvo. Písal učebnice a príručky latinčiny, traktáty o výchove, v ktorých vystupoval ako zástanca humanistickej pedagogiky, dialógy obhajujúce humanistickú kultúru pred útokmi teológov, ktorí ho obviňovali z bezbožnosti.
Jeho diela možno rozdeliť do troch skupín:
diela filologické
diela filozofické a pedagogické
preklady a diela s teologickou tématikou. Prvým jeho významným dielom bola Zbierka prísloví, vydaná v Paríži v roku 1500. Kritizuje v nej mníchov, kňažských a cirkevných hodnostárov. O tri roky vydal v Antverpách Príručku kresťanského bojovníka, v ktorej kritizuje aj cirkevný dogmatizmus. Vyvrcholením kritických diel je satira Chvála pochabosti (Morias encómión) z roku 1505, publikovaná prvýkrát v Paríži v roku 1511. Stala sa jedným z najslávnejších diel Erazma Rotterdamského. S iróniou tu zosmiešňuje rozne ľudské vady ako sebectvo, lenivosť, ľahkomyselnosť, vysmieva sa hlúposti. Tiež kritizuje cirkevných hodnostárov. Za Erazmovho života vyšla táto kniha až 27 krát, aj keď on sám ju nepovažoval za príliš doležitú. Diela Rukoväť kresťanského ritiera, Výchova kresťanského vládca sú venované otázkam mravnosti a politiky. Doležité miesto v Erazmovej tvorbe majú preklady antických a rannokresťanských autorov z gréčtiny do latinčiny. Tiež vydával a komentoval texty antických, gréckych aj latinských autorov, i spisy cirkevných otcov.

CHÁPANIE FILOZOFIE
Erazmus bol humanistický mysliteľ. Hájil slobodu a dostojnosť človeka. Podľa neho by filozofia mala riešiť základné otázky ľudského bytia. Týmto tvrdením sa vlastne stavia proti scholastikom a ich logickým špekuláciám. Bol zakladateľom teologického racionalizmu a hlásateľ slobody vole. VÝCHOVA V SPISOCH ERAZMA ROTTERDAMSKÉHO

Otázok výchovy sa týkajú tieto spisy: O sposobe štúdia
Výchova kresťanského kniežaťa
Návod kresťanského manželstva
Ciceronovec(čiže o najlepšom sposobe reči)
O včasnej a slobodnej výchove detí
O uhladenosti detských mravov
Doverné rozhovory

Slávne dielo Doverné rozhovory bolo povodne spísané ako pomocka pre kresťanskú výchovu a vyučovanie mládeže. Erazmus tu vychádza z presvedčenia, že ľudia sa vzdelaní nerodia a že najúčinnejším prostriedkom proti všetkému spoločenskému zlu je vzdelanosť. Znaky vzdelaného človeka tvorí podľa neho kresťanská cnosť, vybrané sposoby a elegancia v používaní starých jazykov. Zaujíma sa však len o výchovu vyšších vrstiev, v rodine aj v škole.
Rodina, hlavne matka, vedie dieťa ku kresťanskej zbožnosti a mravnosti, zatiaľ čo škola ich vyučuje v slobodných umeniach. Pre učiteľov požadoval vyšší plat i lepšie vzdelanie.

V spise O sposobe štúdia píše, v čom videl ťažisko vzdelania. Bolo to štúdium klasických jazykov (latinčina a gréčtina) ako základný prostriedok k získaniu akéhokoľvek ďalšieho vzdelania. Vyučovanie má byť čo najviac zábavné, zaujímavé a príjemné.

V roku 1529 napísal Erazmus spis O včasnej a slobodnej výchove detí, v ktorom prezentoval svoje novátorské myšlienky pretrvávájúce dodnes. Tvrdí, že vzdelávať by sa mali začať už malé deti, lebo majú veľmi dobrú pamäť, ich duša ešte nie je zaťažená starosťami, majú tvárnu povahu a sú prisposobivé. Deti by sa v tomto útlom veku mali učiť základom čítania, jazyky, mravoučné rozprávania a bájky. Lebo toto možu neskor využiť k doležitejšiemu štúdiu. Je to tiež doležité preto, že keď sa dieťa venuje učeniu, nemá čas na neresti, ktoré by ho kazili.
Erazmus tiež vyjadruje odpor proti akémukoľvek násiliu v učení. Je presvedčený o doležitosti rešpektovania detských záujmov. Zamýšľa sa nad sposobom , akým by s stalo vyučovanie pre deti príťažlivejším. Napr. čo sa týka čítania a písania je treba predísť nechuti nejakým lákadlom. „Formovali do podoby písmen obľúbené pochúťky detí a podnecovali ich tak skutočne zjesť abecedu“(Cipro, M.:Průvodce dějinami výchovy; cit. podľa: Leif- Biancheri: Philosophie de l’éducation. Sv. 3. Delagrave 1966. S. 89-90.). Takýmto sposobom sa aj inak nudné učenie za pomoci schopného učiteľa stalo zaujímavým. Dielo Návod kresťanského manželstva venoval v roku 1526 kráľovnej Kataríne Aragonskej. Pre výchovu dievčat tu doporučoval vhodné remeslá a hlavne prípravu na materstvo.

V dialógu Ciceronovec Erazmus kritizuje scholastický sposob neefektívnej výuky latinského jazyka (kde učiteľ Nozoponus obmedzuje štúdium latinčiny iba na Cicerona, aby nebol pokazený latinský jazyk). Erazmus doporučuje, aby sa žiak hneď po vstupe do školy učil pútavým sposobbom súčasne latinčine aj gréčtine, a to formou rozhovoru, kde poznáva najprv slová a potom veci, aj keď poznanie vecí je doležitejšie. Ústny výcvik má byť doplnený písomnými prekladmi z latinčiny a gréčtiny a samostatnými rečníckymi cvičeniami. Materskú reč je v školách pre určených , tvrdí Erazmus, nutné potlačovať a najlepšie vobec nepripúšťať.
Erazmus súdi, že ľudu prináleží iba náboženstvo a že má vedieť čítať len Bibliu.

ZÁVER
Bezpochyby, Erazmove myšlienky, názory a diela mali a majú veľký prínos pre spoločnosť. Napriek tomu nebol vo svojej dobe dostatočne docenený a umiera nenávidený cirkevnými dogmatikmi takmer ako kacír.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Desiderius Erazmus Rotterdamsky: Životopis