V roku 1910 bol Tiso nitrianskym biskupom poslaný za kaplána do chudobnej kysuckej dediny Oščadnica, kde sa prvýkrát stretáva s takzvanou “židovskou otázkou” a prejavmi antisemitizmu a to najmä v sociálno-ekonomickej rovine. Spolu s dekanom Krautmanom založili hospodársky svojpomocný spolok, ktorého cieľom bolo oslobodiť oščadnických dedinčanov od miestneho úžerníckeho obchodníka. Potom sa dostáva do Rajca a pomáha tu založiť filiálku Slovenskej banky. V roku 1913 sa stal Tiso kaplánom v Bánovciach nad Bebravou, ktoré neskôr dostali prívlastok “Tisovo mesto”. Sotva druhý rok rozvíjal Dr. Jozef Tiso svoju kňazskú i kultúrnu činnosť v Bánovciach, keď v lete 1914 vypukla 1. svetová vojna. Mal vtedy necelých 27 rokov a preto sa i na neho vzťahovala mobilizačná vyhláška. Narukoval ako poľný kurát k 71. pešiemu pluku, ktorého mužstvo tvorili najmä slovenskí vojaci. Po prevelení do Slovinska koncom roka 1914 bol postihnutý ťažkým zápalom obličiek. Liečil sa v komárňanskej nemocnici, následne absolvoval liečebný pobyt v Trenčianskych Tepliciach. Choroba však tak podlomila jeho fyzické sily, že nebol schopný pokračovať v plnení svojej vojenskej služby a tak bol zakrátko z armády prepustený. Potom sa vracia späť do Bánoviec, kde je vymenovaný za profesora náboženstva na piaristickom gymnáziu v Nitre. Tu neskôr spísal svoje spomienky na vojnu pod názvom Denník zo severného bojiska. Zdá sa, že Tiso zaujal pasívne vyčkávajúce stanovisko, čo sa prejavilo i v novom slovensko-maďarskom časopise Nitra-Nyitra, ktorý sám Tiso krátko po vzniku ČSR pomohol založiť, redigoval ho a často prispieval vlastnými článkami. V jednom z nich s názvom Účtujme! konštatoval, že Uhorsko, resp. habsburská monarchia nemôžu ďalej existovať, aj keď: „budeme mať slzy v očiach, bôľ v srdci a city sa nám budú búriť.” Po vzniku ČSR sa už Dr. Jozef Tiso definitívne začína zapájať do politického života. Keď sa česko-slovenské vojsko dňa 8. decembra 1918 priblížilo k Nitre a maďarská posádka vyprázdnila mesto, zasadnutie Maďarskej národnej rady v meste rozhodlo, že vyšle 5-člennú delegáciu do neďalekej dedinky Rišňovce, aby sa s veliteľmi vojska dohodli na spôsobe obsadenia mesta. Medzi týmito piatimi členmi bol aj dr. Jozef Tiso. O dva dni neskôr vojsko nového štátu obsadilo Nitru a postupne začalo preberať právomoci verejnej správy. Veliteľ česko-slovenskej vojenskej jednotky, ktorá vstúpila do Nitry, zakrátko vymenoval 15-člennú miestnu Slovensku národnú radu, v ktorej Tiso vykonával funkciu zapisovateľa. Neskôr sa stal jedným z deviatich členov Správneho výboru župy, ktorých už vymenoval nový nitriansky župan. 19. decembra 1918 v Žiline sa zúčastnil obnovujúci zjazd Slovenskej ľudovej strany (SĽS).