Jozef Tiso sa stal riadnym členom SĽS ako pomerne málo známa osobnosť. V roku 1919 začal zaoberať aj prekladateľskou činnosťou náboženských kníh. Hlinka ocenil všetky jeho spomínané prednosti a postupne ho začal poverovať stále dôležitejšími úlohami. Na jar 1919 založil v Nitre miestnu organizáciu Slovenskej ľudovej strany. 1920 Tiso kandidoval do parlamentu v trnavskom okrese až z tretieho miesta, čo svedčí o tom, že ešte stále nebol v straníckej špičke. Tam sa mu podarilo prepracovať až o niečo neskôr a ako odrazový mostík na to mu slúžilo podpredsedníctvo novovzniknutého Politického klubu katolíckeho duchovenstva SĽS. Karol Kmeťko, člen SĽS, ho prijal za sekretára. Tisovi ako tajomníkovi nitrianskeho biskupa opäť pribudli nové cirkevné funkcie: bol menovaný za člena diecézneho cirkevného súdu, stal sa funkcionárom Spolku sv. Vojtecha a taktiež bol stále vyťaženejší v Nitrianskom bohosloveckom seminári. V Bánovciach Jozef Tiso si rád zahral karty u miestneho lekárnika Balegha, ale nechodil k nemu len hrať karty, ako ako skôr chodil mu za ženou. Tiso sa v Bánovciach nad Bebravou so svojou energiou zapojil i do komunálnej politiky. Bol spoluiniciátorom založenia tamojšieho katolíckeho mužského učiteľského ústavu, kde bol nielen učiteľom náboženstva, ale niekoľko rokov stal na jeho čele vo funkcii riaditeľa. Pričinil sa o postavenie novej budovy meštianskej školy, o vybudovanie pomníka Ľudovíta Štúra, pracoval ako organizátor a prednášateľ v miestnom Katolíckom kruhu mužov, v Ženskej katolíckej jednote i v telovýchovnom spolku Orol. V roku 1937 sa stal členom výboru Matice Slovenskej. V roku 1925 sa Jozef Tiso intenzívne zúčastnil predvolebnej kampane nielen ako rečník na verejných zhromaždeniach, ale opäť aj ako poslanecký kandidát. Tieto voľby dopadli pre SĽS podstatne lepšie ako tie predchádzajúce a Tisovi sa tak otvorila brána do veľkej politiky. Stal sa poslancom Národného zhromaždenia v Prahe, kde bol zvolený do sociálnopolitického výboru a zároveň sa stal i náhradníkom stáleho výboru parlamentu. Od polovice 20-tych rokov sa už Tiso definitívne zaradil k absolútnej funkcionárskej špičke SĽS. Dňa 18. decembra 1925 Jozef Tiso po prvýkrát prehovoril v parlamente. Dňa 15. januára 1927 vymenoval prezident republiky T. G. Masaryk dvoch politikov za ministrov československej vlády. Jozef Tiso sa stal ministrom zdravotníctva a telovýchovy. Jozef Tiso, ktorý bol vo voľbách 1929 a 1935 opakovane zvolený do parlamentu, sa začal znova intenzívnejšie venovať vnútrostaníckej práci.