Jefferson sa narodil v roku 1743 v Albermarle County, Virginia. Zdedil od svojho otca pozemok a od matky vysoké sociálne postavenie. Študoval na vysokej škole William and Mary, kde študoval právo. V roku 1772 sa oženil s Martha Wayles Skelton. Pehavy a ryšavovlasý, dosť vysoký a nemotorný Jefferson bol dobrý korešpondent (dopisovateľ), ale nebol dobrým rečníkom na verejnosti. V kontinentalnom kongrese radšej prispieval svojim perom ako hlasom.

Jeffersonove prehlásenie o nezávislosti spočívalo na princípoch, ktoré by obsahovalo aj formu štátneho usporiadania krajiny, teda vyhlásenie republiky na čele s prezidentom, kde by v novom štátnom útvare (republike) boli zakotvené aj také ustanovenia, ktoré do života spoločnosti budú zavádzať a uplatňovať základné demokratické práva a slobody, ako napríklad: rovnosť občanov pred zákonom, zvrchovanosť ľudu, právo vlastníctva súkromného majetku, ale aj právo ľudu meniť formu vlády a pod.

Pôvodne T.Jefferson do Prehlásenia o nezávislosti zakotvil aj návrh na zrušenie otroctva, ale tým by bolo šťastie „bielych“ ohrozené, takže na žiadosť Južnej Karolíny a Georgie, bol tento paragraf vyčiarknutý.Neprijatie tohto zákona Jeffersona veľmi rozčarovalo, lebo to bolo ustanovenie, ktoré ešte zaviedol kráľ, a bolo „proti ľudskosti“. On ale nemienil v tejto otázke len tak rezignovať. Preto, keď sa mu naskytla ďalšia príležitosť, a tá prišla v r. 1784, znovu predkladá svoj návrh zákona na zrušenie otroctva vo všetkých štátoch Únie. Ale ani tentokrát nebol jeho návrh väčšinou hlasov prijatý, i keď teraz o jeho zamietnutí rozhodol iba jeden hlas. Jefferson bol vtedy sklamaný, lebo v neprijatí tohto zákona o zrušenie otroctva v novom štáte, na ktorom sa takou významnou mierou podieľal, na americkej demokracii a ľudských právach stále zostávala zahanbujúca škvrna. Čo on osobne považoval za vážny nedostatok amerického zákonodarstva, ktoré ale v tomto období odzrkadľovalo myslenie a predsudky väčšiny vtedajších amerických politikov.

V rokoch 1785 – 1789 sa Thomas Jefferson stáva vyslancom USA v Paríži. A keďže to bola doba aj začiatku Veľkej francúzskej revolúcie, lebo Francúzsko sa rozhodlo ísť tiež cestou „slobody, bratstva a rovnosti,“ aby sa tak zaradilo do čela demokratických štátov sveta, stal sa Jefferson jej obdivovateľom a sympatizantom. Po dobu jeho misie vo Francúzsku americký kongres schválil dňa 28.

septembra 1787 ústavu Spojených štátov, ktorú vypracoval konvent a schválili všetky štáty Únie. Ústava do platnosti vstúpila až 21. 6. 1788 a podľa nej boli oficiálne vytvorené a uzákonené aj ústredné orgány štátnej moci.

T.Jefferson sa po skončení svojej diplomatickej misie v r. 1790 vracia späť do Spojených štátov, kde sa stáva na tri roky štátnym tajomníkom (sekretárom) v prvej vláde G. Washingtona. V nej mal potom na starosti politické, obchodné, ale aj diplomatické vzťahy s Francúzskom. V roku 1796 je T.Jefferson, ako humanista a americký osvietenský filozof, zvolený za prezidenta Americkej filozofickej spoločnosti, lebo jej zakladateľ B.Franklin(zomrel pred šiestimi rokmi), ktorý túto funkciu zastával dlhé roky. T.Jefferson na tomto poste zotrval až do volebného obdobia na funkciu 3. prezidenta Spojených štátov amerických. Tá doba nastala v r. 1801, keď po volebnej porážke strany federalistov je zvolený po G.Washingtonovi a J. Adamsovi za tretieho prezidenta Spojených štátov amerických. Za jeho prezidentské obdobie (v rokoch 1801 až 1809) si Spojené štáty upevnili svoje postavenie vo svete. Lebo okrem hospodárskych úspechov sa podarilo k USA pripojiť Ohio a od Francúzska odkúpiť aj Louisianu. Jefferson si so zahraničím upevňoval svoje postavenie aj tým, že nadväzoval diplomatické vzťahy, napríklad s Ruskom. Zároveň sa mu čiastočne podarilo splniť aj to, čo ho najviac znepokojovalo, a to bola otázka otrokov. Preto na sklonku svojho funkčného obdobia, ešte v kresle prezidenta USA, zakazuje dovoz čiernych otrokov z Afriky. Zároveň v r. 1807 prerušil s Európou obchodné styky vyhlásením embarga, aby tak eliminoval vplyv Anglicka na americkú ekonomiku, no a zrejme aj kvôli nepredvídateľnej rozpínavosti Napoleonovho Francúzska. Za jeho vlády však vo vnútri USA došlo k posilneniu najmä osvietenských programov v kultúre a v školstve, no aj v ďalších oblastiach spoločenského života. Tak napríklad v hospodárskej politike bol okrem iného aj zástancom stredného a drobného podnikateľského stavu, ktorý sa len ťažko zmáhal,
preto v súkromnom podnikaní razil zásadu čestnosti a bezúhonnej príkladnosti, najmä pri nadobúdaní majetku.

Jeffersonovi až teraz zostávalo viac času aj na ďalšie osvietenské a humanitárne aktivity.Uvedomoval si, že jeho vlasť potrebuje stále viac vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, preto sa v r. 1819 rozhodol, že vo Virgínii založí univerzitu.

A podľa vzoru anglických a francúzskych osvietencov začína na škole organizovať a zavádzať taký systém prednášok, ktorý by mal blízko k ich filozofickým a sociologickým názorom.Takýmto spôsobom sa začala na americkej pôde vychovávať istá vrstva kultúrnych a humanitne vzdelaných mladých ľudí, i keď stále viac ovplyvňovaných novou pragmatickou filozofiou. Úryvok z Deklarácie nezávislosti USA zo 4. júla 1776, ktorej hlavným autorom bol Thomas Jefferson: “Tieto pravdy pokladáme za samozrejmé, že všetci ľudia sú si stvorení rovní a sú so svojim Stvoriteľom obdarení určitými nescudziteľnými právami, medzi ktorými je právo na život, slobodu a hľadanie vlastného šťastia. Že na zaistenie týchto práv sa medzi ľuďmi ustanovujú vlády, ktoré si odovzdajú svoje oprávnené právomoci od súhlasu ovládaných. Že kedykoľvek začne byť nejaká forma vlády týmto cieľom na prekážku, ľudia majú právo ju zmeniť či zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoje právomoci upravené takým spôsobom, ako ľudia uznajú za najvhodnejšie pre svoju bezpečnosť a svoje šťastie…” Rok po vyhlásení Deklarácie nezávislosti boli spísané Články o konfederácii, ktoré mali určovať vzájomné vzťahy medzi trinástimi americkými štátmi a spoločným Kontinentálnym kongresom (týmito trinástimi štátmi boli Virginia, New York, New Hampshire, Massachusetts, Maryland, Connecticut, Rhode Island, New Haven, Delaware, Severná Karolína, Pensylvánia a Georgia). Posledný z trinástich štátov ich ratifikoval v roku 1781. Tým bola založená americká konfederácia. Thomas Jefferson zomrel 4.júla 1826.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Thomas Jefferson životopis