Pelé (1940)
Brazílska futbalová hviezda. Profesionálnu kariéru začal ako 15-ročný a v medzištátnych zápasoch vsietil za Brazíliu 97 gólov. Dostal sa štyri razy do finále majstrovstiev sveta a na celom svete sa stal hrdinom pre svoju úžasnú techniku a športové majstrovstvo.

Picasso, Pablo (1881 -1973)
Španielsky maliar. Pablo Picasso zrevolucionizoval umenie v 20.storočí viackrát. Roku 1907 založil spolu s Georgesom Braquom kubistické hnutie, ktoré hľadalo nové spôsoby vyjadrenia tvarov na plátne. Roku 1937 namaľoval jeden zo svojich najvýznamnejších obrazov Guernica. Bola to reakcia na bombardovanie malého mestečka počas španielskej občianskej vojny. Myšlienky jeho diela dominujú v moderných umeleckých štýloch.

Pol Pot (1928)
Kambodžský diktátor. Roku 1975 viedol Pol Pot skupinu komunistických partizánov pod názvom Červení Khméri a uchvátil moc v Kambodži. Pol Pot potom začal s vel'kým plánom premiestňovania mestských robotníkov na vidiek, aby pracovali na poliach. Postavil sa proti modernizácii a zavraždil mnoho vedcov a intelektuálov. Celkovo sa odhaduje, že až štvrtina obyvateľstva prišla o život. Zvrhli ho, keď roku 1979 vtrhli do krajiny Vietnamci.

Presley, Elvis (1935 -1977)
Americká rockandrollová hviezda. Od roku 1954 bol úspešným spevákom s mnohými nahrávkami, ako napríklad Heartbreak Hotel, Blue Suede Shoes a Jailhouse Rock. Spájal bielu country hudbu s černošskou bluesovou hudbou a stal sa pionierom rockandrollu. V šesťdesiatych rokoch sa zjavil v tridsiatich muzikálových filmoch a v sedemdesiatych rokoch vystupoval naživo na mnohých koncertoch v Las Vegas. Zomrel na náhodné predávkovanie drogami roku 1977.

Quantová, Mary (1934)
Britská módna návrhárka. Mary Quantovej sa často pripisuje, že „obliekla" šesťdesiate roky, lebo práve ona roku 1966 zaviedla minisukne, čím dÍžka sukne získala nové dimenzie. Navrhovala tiež doplnky a make-upy.

Reagan, Ronald (1911)
Americký politik. Bývalý herec a filmová hviezda. Reagan sa stal prezidentom roku 1981. Znížil verejné vydavky, pričom sa držal tvrdého postoja proti ZSSR. Táto politika sa ukázala ako populárna a znovu ho zvolili, pričom získal viac hlasov, ako ktorýkoľvek prezident v americkej histórii. V jeho druhom funkčnom období sa však hospodárske podmienky zhoršili. Výsledkom bolo, že spolu so sovietskym vodcom Gorbačovom sa dohodli na znížení stavu vojenských síl.

Roosevelt, Franklin Delano (1882 -1945)
Prezident USA. Napriek tomu, že bol postihnutý obrnou, stal sa roku 1933 prezidentom USA. Sľúbil, že dostane USA z ekonomickej krízy, svoj program nazval „New Deal". Rozbehol verejnoprospešné práce, aby získal pracovné miesta. Previedol krajinu aj druhou svetovou vojnou.

Rushdie, Salman (1947)
Britský spisovateľ indického pôvodu. Knihou Polnočné deti získal Rushdie roku 1981 úspech, vel'mi známym sa však stal až knihou Satanské verše (1988). Mnoho moslimov považovalo jeho prezentáciu koránu (islamská svätá kniha) za urážlivú. Pálili ju a zosielali naňho hrozby. Ajatolláh Chomejní ho odsúdil na smrť a odvtedy sa musí skrývať.

Sadat, Anvar (1918 -1981)
Egyptský prezident (1970 - 1981). Sadat urobil vel'ký krok k ukončeniu napätia na Strednom Východe. Vstúpil do mierových rokovaní s izraelským premiérom Beginom a spolu dostali Nobelovu cenu za mier. Roku 1981 ho zabil moslimský extrémista.

Stalin, Josif Visarionovič (1879 -1953)
Sovietsky diktátor. V ruskej revolúcii r. 1917 a v občianskej vojne zohral Stalin iba malú úlohu, no roku 1922 sa stal generálnym tajomníkom komunistickej strany a túto funkciu si udržal až do svojej smrti. Zaviedol opatrenia, ktorými sa všetok priemysel a celé poľnohospodárstvo dostalo pod vládnu kontrolu. Stalin postupoval nemilosrdne voči opozícii, popravoval, vraždil a robil čistky. Roku 1945 si zabezpečil priamu alebo nepriamu kontrolu nad územiami vo východnej Európe a až do svojej smrti spravoval toto obrovské územie.

Stopesová, Marie (1880 -1958)
Britská pionierka v oblasti antikoncepeie. Roku 1918 napísala Marie Stopesová dve knihy, ktoré sa zaoberali sexom a antikoncepciou, obe šokovali katolícku cirkev aj lekárov. Roku 1921 založila v Londýne kliniku na obmedzenie tehotenstva a v priebehu tridsiatych rokov jej prácu prijali a napodobňovali. Vraví sa o nej, že vykonala viac ako ktokoľvek iný pri usmerňovaní potenciálnej populačnej explózie v 20.storočí v Europe.

Stravinskij, Igor (1882-1971)
Ruský hudobný skladateľ. Po štúdiu hudby v Petrohrade začal Stravinskij komponovať diela pre Ďagilevovu baletnú spoločnosť. Roku 1913 sa jeho balet Svätenia jari uviedol po prvý raz. Rytmus a téma boli také nové a nezvyčajné, až sa v divadle strhla bitka. Pokračoval v komponovaní a experimentovaní s hudbou vo Švajčiarsku, Francúzsku a USA.

Štefánik, Milan Rastislav (1880 -1919)
Slovenský politik a vedec. Po štúdiách v Prahe a Zürichu odišiel pracovať ako astronóm do Francúzska. Bol všestranne vzdelaný a zaujímal sa aj o politické riešenie problémov Slovenska. Počas prvej svetovej vojny slúžil vo francúzskej armáde ako letec a zároveň plnil rôzne diplomatické úlohy. Podieľal sa na vytvorení Česko-slovenskej národnej rady v Paríži a bol jej podpredsedom. Vel'kou mierou sa zaslúžil o diplomatické úspechy zahraničného odboja. V roku 1919 tragicky zahynul pri leteckom nešťastí, ked' sa vracal do vlasti.

Matka Tereza (1910)
Albánska rehol'ná sestra a charitatívna pracovníčka. Roku 1948 založila Matka Tereza Rád misionárov charity, ktorého cieľom bolo ísť medzi chudobných do Indie, poskytovat' potraviny a lieky osirelým deťom. Spočiatku sa jej práca sústreďovala iba na Kalkatu, jej rád však založil uz 700 prístreškov a kliník po celom svete. Roku 1979 dostala Nobelovu cenu za mier.

Thatcherová, Margaret (1925)
Britská predsedníčka vlády. Thatcherová bola členkou britského parlamentu 20 rokov a potom sa stala predsedníčkou vlády. Bola známa ako „železná dama" pre svoju tvrdú pravicovú politiku. Znížila verejné výdavky, aby klesla miera inflácie. Napriek vysokej nezamestnanosti ju zvolili dva razy a v premiérskom kresle vydržala najdlhšie za posledné dve storočia.

Tito, Josip Broz (1892 -1980)
Juhoslovanský prezident. Ked' Nemecko roku 1941 napadlo Juhosláviu, Tito zohral vel'kú rolu v odboji. Roku 1953 sa stal prezidentom takmer na 30 rokov. Na rozdiel od zvyšku východného bloku zachovala si Juhoslávia nezávislosť od ZSSR. Jeho vláda prinútila rôzne etnické skupiny v krajine žit' spolu. Za necelé desat'rocie od jeho smrti sa rôzne oblasti Juhoslávie oddelili a vznikli samostatné štáty Macedónsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina a niektoré sa pustili do dlhej a tragickej občianskej vojny o územie a moc.