Listy cisárovi sa začínali: „Ďalej si prajem,“ a pokračovali požiadavkami. Cisár ich plnil, len ju prosil, aby myslela na „úbohé deti“.

Deti však Alžbetu sklamali. Najlepšie sa správala k Márii Valérii, Gizelu priam nenávidela, ale najviac ju zradil Rudolf - následník trónu. Našiel si milenku a neskôr spáchal samovraždu. Využila však príležitosť a nosila už len čierne šaty, ktoré ju ešte viac zoštíhľovali.

Aby ju manžel neobťažoval, našla mu za seba náhradníčku, hoci jej na ňom asi záležalo. Herečka Katarína Schrattová tvorila zvláštny bod trojuholníka ako „priateľka“ cisárskych manželov. Cisár u nej našiel porozumenie, ktoré u Sisi nemal.

Sisi nebola slnečným stvorením, ako ju poznáme z romantického filmového príbehu s Romy Schneiderovou. Nebola ani rozvážnou a múdrou ženou, ako ju zahrala Jana Hlaváčová v známej televíznej inscenácii. Bola ako „blúdiaci Holanďan“, nikdy sa neuspokojila, ale krutú smrť si nezaslúžila.

Lucheni neuvažoval nad jej politickou angažovanosťou a s veľkou pravdepodobnosťou by ho ani nezaujímalo, akú úlohu zohrala pri rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Stačilo mu, že reprezentovala trón. Nevie sa, či ju sledoval dlhšie, alebo či išlo o zvláštnu zhodu okolností. Otázkou je, ako cisárovnú spoznal, keď sa pohybovala bez väčšieho sprievodu.

Habsburgovci detaily Alžbetinej smrti nikdy nezverejnili a presné fakty o atentáte dodnes nie sú známe. Isté je, že cieľom anarchistu bolo zničiť reprezentantku moci. Zomrela len preto, že bola v Ženeve nechráneným ľahkým cieľom.